Internetové zápisky

Médiá a „extrémizmus“: Česko verzus Slovensko

sobota 10. prosinec 2016 23:59

Ťaženie na Slovensku pôsobiacich mainstreamových masmédií proti tzv. extrémizmu a jeho najviditeľnejšej predstaviteľke – strane Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) – ďalej prebieha a bežný človek je nútený neustále sa presviedčať, že tieto médiá nemajú s férovým prístupom voči niektorým svojim oponentom vôbec nič spoločné. V nasledujúcom texte chcem tento stav porovnať s prístupom, ktorý panuje v mainstreamových českých médiách.

Proatlantické a proeurópske (v zmysle zastávania sa EÚ) zameranie je bezpochyby vlastnosťou tak slovenských, ako aj českých mainstreamových médií. Predsa len však existuje výrazný rozdiel v mediálnej kultúre našich dvoch krajín. Namiesto toho, aby som hovoril príliš všeobecne, ukážem to na príklade. Nedávno v Česku rozbúrila vášnivú diskusiu kapela Ortel, ktorú jej odporcovia obviňujú z xenofóbie. Lidové noviny určite nebude nikto súdny podozrievať zo sympatií k tejto formácii, predsa len však webstránka tohto denníka priniesla obsiahly článok, kde cituje vyjadrenia lídra kapely Tomáša Ortela k obvineniam na svoju adresu (interpret tu svoje sympatie voči rasizmu či neonacizmu jednoznačne odmieta). Na slovenských mainstreamových weboch by sme podobný text o osobách obviňovaných z extrémizmu hľadali podstatne ťažšie. Tomáš Ortel je len spevák, ktorému masy ľudí vyjadrili sympatie v populárnej ankete, ĽSNS je však od marca tohto roku parlamentná strana – a priestor v mainstreame prakticky nedostáva! Stačí použiť Google, či prejsť si aktuálne články v sekcii „Domov“ na SME.sk a človek vidí, že priame citáty, ktoré by dokumentovali názory predstaviteľov ĽSNS sa v médiách hlavného prúdu objavujú zriedkakedy. Pokiaľ sa aj taký citát v článku o ĽSNS objaví, je “odbavený“ na dvoch-troch riadkoch a zvyšok článku zapĺňajú fabulácie autora či citáty odporcov Kotlebovej strany. Pritom názory ostatných parlamentných strán tieto médiá bežne približujú. Týka sa to tak vládnych strán, ako aj opozičných SaS a OĽaNO. Predstavitelia ĽSNS však podľa podpredsedu a poslanca strany Milana Uhríka od volieb nemajú prístup ani do diskusných relácií RTVS, platenej aj z koncesionárskych poplatkov jej voličov. Opäť sa pozrime do Českej republiky, kde akýmsi náprotivkom ĽSNS je Dělnická strana sociální spravedlnosti (DSSS), tiež vnímaná ako krajne pravicová. Hoci ide o stranu s marginálnou voličskou podporou, jej predseda Tomáš Vandas sa viackrát objavil v diskusnej relácii verejnoprávnej ČT určenej pre politické strany s menším vplyvom. Českú televíziu bezpochyby nemôžeme obviňovať ani z kryptokomunizmu a predsa sú predstavitelia Komunistickej strany Čiech a Moravy (KSČM) dlhé roky pozývaní do jej politických diskusií. Jednoducho sa rešpektuje princíp, že parlamentným stranám priestor v ČT patrí.

 

Ak chcú hlavné české a slovenské médiá propagovať euroatlantické hodnoty a ich ponímanie demokracie, majú na to plné právo. Priniesť aspoň v skratke aj pohľad strany, na ktorú útočia (nemám na mysli len politickú stranu) je v rámci novinárskej etiky minimum, ktoré by sa malo dodržiavať. Kým mainstreamové médiá v Česku v sebe túto základnú slušnosť majú, o slovenských sa to ani zďaleka povedať nedá. Potom by ale minimálne tie slovenské nemali zbytočne nariekať a hromžiť kvôli presunu svojich čitateľov či divákov k alternatívnym médiám, ktoré dávajú priestor aj osobám a organizáciám nálepkovaným ako „konšpiračné“ či „extrémistické“ - za tento pohyb totiž môžu do značnej miery ony samé.

Ladislav Kováčik