Internetové zápisky

Nelly Furtado a jej nezničiteľný duch

středa 30. prosinec 2015 19:57

Držím v ruke kazetu, na ktorú som si v roku 2001 nahrával piesne z rádia. Stačilo počkať na ten správny moment, stlačiť nahrávací gombík a po konci piesne ho vypnúť. Pri pohľade na obal sa mi naskytne stručný prehľad interpretov z toho obdobia: Gladiator, Eminem, No Name, Iné Kafe, Roxette, Rammstein, ale aj Manic Street Preachers, Limp Bizkit, či Dido.

Nelly Furtado na tej kazete nemám. Každopádne si dobre pamätám, že to bol práve rok 2001, kedy zneli v éteri piesne I´m Like a Bird či Turn Off the Light z jej prvého albumu Whoa, Nelly!, vydaného v októbri 2000. Mladá Nelly Kim (meno získala po sovietskej gymnastke) mala vtedy 22 rokov a bola plná energie. V tom období vyšiel v daktorom slovenskom časopise článok, ktorý ju porovnával so spomínanou Dido - obe boli vtedy akýmisi „objavmi roka“. Avšak kým v prípade Dido sa vrchol jej kariéry nachádza pravdepodobne v rokoch 2000-2001, v prípade veselej Kanaďanky s portugalskými koreňmi tie najlepšie časy mali ešte len prísť.

 

Netýka sa to ešte však roku 2003, kedy vyšiel jej druhý album Folklore, s piesňami z hudobnej stránky veľmi podobný tomu prvému. Ide o hudbu, ktorá obsahuje prvky popu a folku. Sama speváčka raz svoj žáner vyjadrila slovným spojením „world pop“, čo zrejme poukazuje na jej ochotu nechať sa ovplyvniť rôznymi štýlmi hudby. V rámci multikultúrnej krajiny akou je Kanada, ide o prístup, ktorému sa ťažko môžeme čudovať.

 

Rozhodne v tomto článku nemienim riešiť politiku, no pokiaľ niekto špekuluje, koho asi Nelly Furtado volí a tuší, že podľa otvorenosti rôznym kultúrnym vplyvom to môžu byť takzvaní slniečkári, je tu aj maličký argument proti. Videoklip k jej balade Try, ktorá je podľa môjho názoru jednou z jej najlepších piesní (a jej vlastnou najobľúbenejšou) zachytáva Nelly vzdávajúc hold svojim portugalským koreňom poukazujúc na roľnícky život jej predkov (no neznie to konzervatívne?). Tematikou piesne je však v prvom rade láska a ťažkosti, ktoré vzťah muža a ženy môžu sprevádzať, ale aj snaha spolu vydržať.

 

Významným medzníkom v kariére Nelly Furtado bol rok 2006, kedy vyšiel jej album Loose. Nelly vtedy spojila sily s americkým producentom a spevákom Timbalandom a výsledok bol vskutku fascinujúci. Zvuk albumu bol tentokrát výrazne odlišný od predošlých dvoch albumov, pričom teraz išlo jednoznačne o hudbu v štýle R&B. Zmenil sa aj speváčkin imidž. Bolo to vidno na jej zovňajšku, ale aj na sexuálnej vyzývavosti piesní Maneater a Promiscuous. Súčasťou albumu bola aj pieseň All Good Things (Come to an End). V piesni sa okrem iného spieva „Travelling I always stop at exits“ (Keď cestujem, vždy sa zastavím na východoch), čo trochu pripomína jej prvý singel I´m Like a Bird, kde nás Nelly presviedča, že je ako vták, ktorý nevie, kde je jeho domov. Ja osobne si veľmi rád pripomínam text All Good Things, keďže sám som presne v tom istom období (rok 2006) stával na východoch z miest, keď som stopoval, aby som sa dostal domov. Z albumu Loose ešte stoja za zmienku piesne Say It Right a In God´s Hands.

 

V súvislosti s albumom Loose vyvstáva otázka, či sa Nelly tak trochu nespreneverila svojmu hudobnému štýlu v záujme získať väčšiu popularitu a viac peňazí. Tu však treba spomenúť, že vplyvy R&B v prípade Nelly Furtado nie sú úplne cudzorodým prvkom. Klasickým umelcom R&B speváčka vzdáva hold v piesni Big Hoops (Bigger the Better) aj z dôvodu, že ide o hudbu, ktorú počúvala vo svojich tínedžerských rokoch. Táto pieseň pochádza z albumu The Spirit Indestructible (2012), ktorý je zatiaľ jej posledným štúdiovým albumom. Pre úplnosť však treba spomenúť aj album Mi Plan (2009), naspievaný v španielčine. V oboch prípadoch ide o albumy, ktoré zaujmú najmä ortodoxnejších Nellyiných fanúšikov.

 

Svoje rozprávanie by som zakončil pri singli Spirit Indestructible z rovnomenného albumu. Podľa Nelly ide o „poctu ľudstvu“ a pieseň inšpirovanú vzácnymi momentami v jeho dejinách. „Je to óda na ducha, ktorý prebýva vo všetkých z nás a triumfuje nad všetkým,“ hovorí speváčka.

Nuž, je dobré, že niekto aj v dnešných pomerne pochmúrnych časoch vidí v ľuďoch takúto nádej. O to viac, že tou osobou je umelkyňa, ktorá túto nádej vo svojej hudbe prenáša aj na svojich poslucháčov.

 

Ak jej aj niekto vyčíta vybočenie zo štýlu v prípade albumu Loose, predsa len drvivá väčšina jej hudby dýcha človečinou a skutočnými emóciami a životnými pocitmi, ktoré pozná každý z nás, či už ide o radosť, smútok, zamilovanosť, či zanietenie do niečoho. Je to hudba, ktorá nie je plytká, ale ani nudná. Je skrátka o nás. A snáď na nás platí aj to, čo Nelly povedala v súvislosti so Spirit Indestructible. Rád tomu budem veriť!

Ladislav Kováčik