Internetové zápisky

Hlas, ktorý je v Európe počuť

pátek 19. červen 2015 20:21

V čase, keď štáty Európskej únie ožili debatou o kvótach pre imigrantov, ktorí na starý kontinent prichádzajú cez Stredozemné more, prišiel maďarský premiér Viktor Orbán s dvomi zaujímavými vyjadreniami. Tento odporca kvót na imigrantov, ktoré chce zavádzať Európska komisia, nedávno pre maďarský denník Napi Gazdaság vyhlásil nasledovné vety: „Multikulturalizmus znamená spolužitie kresťanstva s islamom či ázijskými náboženstvami. Urobíme všetko pre to, aby sme Maďarsko pred týmto uchránili.“ Zatiaľ konzistentné postoje, však? Čo si však myslieť o slovách, ktoré povedal 5. júna počas návštevy egyptského prezidenta Abdala Fattáha Sísího v Budapešti?

Vtedy sa Orbán vyjadril, že aj napriek tomu, že v Európe sa mnohí boja islamu, Maďarsko ho nevníma nepriateľsky a dodal: „Islam považujeme za jedno z veľkých duchovných a duševných diel ľudstva. Hovoríme o ňom vždy s úctou.“ Čo si teda líder Maďarska skutočne myslí, ako „čítať“ tieto jeho slová?

Dva extrémy

Kľudne sa priznám, že všetky spomenuté Orbánove vety považujem za konzistentné, aj keď sa takými na prvý pohľad nemusia zdať. Orbán na jednej strane hovorí, že nechce, aby islam spolunažíval v jeho krajine spolu s kresťanstvom, no má voči islamu určité pochopenie a rešpekt. Má to svoju logiku. Možno sa domnievať, že dôvody určitej empatie maďarského lídra voči islamskému svetu sú hlavne hospodárskej povahy. No aj mimo ekonomických záujmov existujú dôvody, prečo odmietnuť zjednodušujúci pohľad predstavujúci moslimov len ako nevzdelaných a surových barbarov. Boli to práve arabskí moslimskí vedci, ktorí v ranom stredoveku na vysokej úrovni rozvíjali matematiku, chémiu, medicínu, či filozofiu. (Číslice, ktoré obvykle používame, sa nie náhodou nazývajú arabskými číslicami.) Títo predchodcovia dnešných moslimov zároveň pomohli zachovať pre ďalšie storočia (aj pre nás) aj antický odkaz, napríklad dielo Aristotela. Razantná a nerozlišujúca islamofóbia je teda jeden extrém, v Európe sa však rozhojnil skôr druhý extrém, ktorý zvykneme označovať ako multikulturalizmus. Viktor Orbán sa správne postavil proti obom týmto extrémom. Zlom sú tak vulgárne kresby Mohameda v štýle Charlie Hebdo, ako aj strata pudu sebazáchovy, keď by niektorí „humanisti“ najradšej ďalej masívnou podporou imigrácie z moslimských krajín rozrieďovali kresťanského a európskeho ducha nášho svetadielu, neberúc pritom dostatočne do úvahy záujmy a výhľady rodených Európanov.


Má Slovensko svojho Orbána?

 

My Slováci môžeme mať pravdaže z Viktora Orbána svoje zmiešané pocity (z iných dôvodov, než sú jeho postoje voči islamu a imigrácii), každopádne treba uznať, že Maďarsko je v súčasnosti krajinou, ktorej hlas je v Európe počuť. Možno stále kvôli niečomu inému -.raz kvôli mediálnemu zákonu, inokedy kvôli maďarskej ústave, teraz zas kvôli imigrantom, či nastoleniu otázky trestu smrti. Ak významný európsky politik hovorí o Orbánovi položartovne ako o „diktátorovi“, môže to preňho byť vyznamenaním za to, že nejde úplne s duchom našej pochybnej liberálno-demokratickej doby, ale presadzuje zdravý konzervativizmus. Na bývalého liberálneho politika nie zlé! Áno, Orbán sa v minulosti profiloval ako liberál a veľa politických úspechov kvôli tomu nedosiahol, no razantnosť a neústupnosť v jeho postojoch nás núti domnievať sa, že jeho súčasné konzervatívne postoje sú predsa len úprimné.

 

Môžeme si položiť otázku, či aj na Slovensku máme politika, ktorý dokáže tak energicky hájiť záujmy vlastného národa v rámci Európskej únie ako Orbán v prípade Maďarov. Ale odpoveď na takú otázku je zrejmá. Rovnako je však zrejmá odpoveď na otázku, či takého politika potrebujeme. Ak by sme takého našli, bol by Orbánovi v niektorých otázkach partnerom, v iných však zdatným súperom.

 

Hlas Slovenska musí byť v Európe počuť minimálne tak ako ten maďarský. Orbán nám ukázal ako na to. On však bude robiť politiku predovšetkým v prospech Maďarska. V prospech Slovenska musia robiť politiku v prvom rade Slováci.

 

Ladislav Kováčik