Internetové zápisky

Národný mýtus má smerovať ľudí ku konštruktívnym cieľom

středa 23. duben 2008 17:15

Katolícka sociálna náuka by mohla byť ústretovejšia k pôsobeniu trhových síl, tvrdí v e-mailovom rozhovore šéfredaktor webového periodika Pravé Spektrum LUKÁŠ KRIVOŠÍK.

Ako prvu otazku sa ta chcem opytat, aky bol tvoj intelektualny
vyvin. Cim vsetkym si presiel, az si sa stal tym, kym si teraz,
neoliberalizmus presadzujucim konzervativnym praviciarom? Ktori autori
ta najviac ovplyvnili? Dokonca si raz napisal, ze si pises citatelsky
dennik...


Myslim, ze ked som sa zacal zaujimat o politiku, a to bolo dost skoro,
prostredim a vychovou som bol taky ten socialny liberal, co uctieva
arbitrarny rozum, tradiciu povazuje za obmedzujucu, opovrhuje
nabozenstvom a vela dovery som kladol do Europskej unie, z ktorej som
si zelal, aby sa co najskor stala globalna supervelmoc. Myslim, ze ani
k slobodnemu trhu som nemal velmi priatelsky vztah a vzdy, ked som
rozmyslal o nejakom spolocenskom probleme, kladol som si otazku, preco
to stat nedokaze zmanazovat tak, aby to fungovalo.

Konzervativcom som sa stal postupne, najma vdaka Stefanovi Hribovi a
jeho Dominu. Cital som ho prakticky od roku 1998. Okolo roku 2000
zacalo Domino forum dost propagovat rozne konzervativne a klasicky
liberalne smery, vratane osobnosti ako Margaret Thatcherova, Ronald
Reagan a Jan Pavol II. Domino mi vtedy otvorilo uplne novy svet a ja
som zacal citat niektore tie knihy, o ktorych sa tam pisalo. Casto sa
hovori, ze konzervativci su obmedzeni, ale ja som svoj prerod z
racionalistickeho lavicoveho liberala na konzervativca vnimal ako rozsirovanie
horizontov, nie ich uzatvaranie.

Citatelsky dennik si naozaj vediem, uz je to asi treti zvazok. A co sa
tyka autorov, ktori ma najviac ovplyvnili, bolo ich vela. Urcite najma
ti, pisuci v tradicii katolickych whigov. To znamena Edmund Burke, F.
A. Hayek (aj ked bol agnostik, pisal v tejto tradicii), Alexis de
Tocqueville, Frederic Bastiat, lord Acton, Antonio Rosmini-Serbati, ci
Michael Novak. Samozrejme, presiel som si cele dielo Paula Johnsona,
mam rad aj Franka Meyera, skotskych moralnych filozofov (A. Smith, D.
Hume) a rakusku skolu ekonomie (myslim, ze Misesa i Rothbarda mam celkom
nacitaneho). V poslednej dobe som sa dost zacital do kniziek Benedikta
XVI. Myslim, ze aj jeho mozno zaradit do tradicie katolickych whigov a
je skvele, ze papezom je prave on.

Zo slovenskych a ceskych autorov ma ovplyvnili napriklad Roman Joch,
Benjamin Kuras, Vaclav Klaus, ale za originalnych myslitelov o
Slovensku povazujem aj Petra Zajaca (vid. jeho knizky Sen o krajine a
Krajina bez sna), ci Frantiska Mikloska (staci si precitat ktorykolvek
rozhovor s nim).

Samozrejme, vsetci ti autori by boli len o sedej teorii, keby som
nemal aj urcite osobne zazitky a skusenosti, ktore podnietili moj
nazorovy vyvoj. A potom su tu este rozhovory so starsimi a nazorovo
vyprofilovanymi ludmi. Tu ma ovplyvnil Dr. Anton Neuwirth (s ktorym
som viedol par dlhych rozhovorov, este niekolko rokov pred jeho smrtou),
dalej Peter Marianek a najnovsie Ben Novak, ktory mi ukazal uplne novu dimenziu
kulturneho konzervativizmu.

Hovoris o sebe, ze nie si veriaci krestan-katolik, ale zaroven priznavas, ze je ti katolicizmus blizky. Zaroven obhajujes ekonomicky liberalizmus, volny trh. Idu naozaj tieto dve myslienky, katolicizmus a volny trh, dokopy? V Katechizme Katolíckej cirkvi 2425, cirkev odmieta riadenie hospodarstva iba pomocou centralizovaneho planovania, no zaroven "na druhej strane v praxi "kapitalizmu" odmietla individualizmus a absolutny primat trhoveho zakona nad ludskou pracou" a konstatuje, ze riadenie hospodarstva "jedine prostrednictvom trhoveho zakona narusa socialnu spravodlivost, lebo "su niektore ludske potreby, ktore sa netykaju trhu". Treba propagovat rozumnu regulaciu obchodu a hospodarskeho podnikania podla spravnej hierarchie hodnot a so zretelom na spolocne dobro."

Nielenze si myslim, ze trhova ekonomika bez privlastkov je s
krestanstvom, ci katolicizmom kompatibilna. Podla mna dokonca ide o
jediny moralny hospodarsky system, pretoze premiena sukromne neresti
na verejne dobra. Na slobodnom trhu sa totiz neda zarobit inak, iba
tym, ze priamo alebo sprostredkovane uspokojujete potreby inych ludi.

"Podnikatelia", ktori sa cez politicke strany a statne zakazky
dostavaju ku kseftom, korumpuju politikov, ci statnych uradnikov a
ziskavaju pre svoje firmy, ci odvetvia parcialne zakonne privilegia,
nie su o slobodnom trhu, ale o statnych zasahoch. To je dolezite si
uvedomit.

Lebo kapitalizmu sa casto podsuva, ze sposobuje aj tie problemy, ktore
v skutocnosti vytvaraju statne zasahy. Zijeme v zmiesanej ekonomike a
treba uzkostlivo rozlisovat, co je dosledok uplatnovania trhoveho
mechanizmu a co je naopak dosledok statnych zasahov.

Napriklad za zdroj kultury bezuzdneho konzumu sa povazuje trhova
ekonomika. No pravda je taka, ze konzum a zitie na dlh je skor
dosledok centralneho planovania v oblasti emisie penazi, kde kartel
centralnej banky a sukromnych bank vytvara s
posvatenim statu peniaze z nicoho.

Je pravdepodobne, ze keby sme mali opat komoditny standard a system
slobodneho bankovnictva, tak namiesto kultury zadlzovania by sme tu
opat mali daleko konzervativnejsiu kulturu sporenia, ktora sprevadzala
kapitalizmus v uplynulych storociach jeho existencie. Ani nehovoriac,
ze by sa prostrednictvom free bankingu dali obmedzit cyklicke krizy v
ekonomikach.

Co sa tyka katolickej socialnej nauky, ta je zivym organizmom.
Momentalne je v stave, kedy kriticky odmieta centralne planovanie,
zaroven vsak upozornuje aj na problematicke aspekty socialneho statu -
ako je byrokratizmus a cisto materialisticke chapanie chudoby tam, kde
su jej priciny skor psychologicke, moralne alebo duchovne. Takze z
katolickej socialnej nauky napriklad Ficovej vlade nevyplyva ziadny
bianko sek na nim proklamovane "budovanie socialneho statu", aj ked
mozu jeho nazory vyhovovat antikapitalistickym predsudkom niektorych
biskupov.

Myslim si vsak, ze aj katolicka socialna nauka by mohla byt
ustretovejsia k posobeniu trhovych sil, najma v ramci trhu prace. Ukazuje sa, ze
deregulovane a flexibilne trhy prace, na ktorych je lahke prepustat i
najimat pracovne sily, generuju obrovske mnozstvo novych pracovnych
prilezitosti. A takyto pulzujuci trh prace je lepsou ochranou
zamestnanca pred zdieranim zo strany zamestnavatela, nez nejake
idealisticke ustanovenia v Zakonniku prace.

Ono, Cirkev v tychto otazkach nemusi robit ziadne ustupky liberalom.
Staci, aby sa vratila k uceniu vlastnych neskorych scholastikov, ktori
ako prvi prisli so zaverom, ze cena je subjektivna. Ked Jesus Huerta
de Soto zacal v Spanielsku rozvijat rakusku skolu ekonomie, dost ho
podporila organizacia Opus dei, pretoze de Soto zdoraznoval
zakorenenie rakuskej skoly v uceni stredovekych spanielskych
scholastikov.

Moze podla teba existovat konzervativizmus aj iny nez krestansky? (Neratajme teraz konzervativizmus napr. u moslimov, hovorme len o zapadnej civilizacii.)

O tom bola pred rokmi velka debata este na strankach zaniknutych
Konzervativnych pohladov. Myslim, ze aj agnostik (ako ja) alebo
ateista moze byt dobrym konzervativcom. Nie je potrebne, aby
konzervativec veril, ze svet stvoril Boh, mal by sa k nemu vsak
spravat ako keby ho stvoril Boh.

Momentalne sa vela venujem Hayekovej teorii kulturnej evolucie a
spontannych samoorganizovanych systemov. Hayek, ktory bol klasicky
liberal a dokonca napisal esej s nazvom "Preco nie som konzervativcom"
sa z pozicie svojho metodologickeho agnosticizmu dopracoval v podstate
k velmi konzervativnemu hodnotovemu pohladu, ktory ocenoval
nabozenstva, tradicie a odovodnil ich zmysluplnost na prisne vedeckej
baze.

Je to komplikovana tema, ktoru tu nechcem rozoberat, ale v Hayekovom
uceni vidim velky potencial pre ozrejmenie zmysluplnosti tradicii a
nabozenstva ludom, ktori nie su veriaci alebo sa dokonca k tymto
veciam stavaju odmietavo. Rozmyslam o tom, zeby som moju diplomovku,
ktora presne o tomto pojednava, rozsiril, jazykovo upravil a vydal ako
knihu. Alebo by som k tomu uskutocnil aspon prednasku.

No a samozrejme, popri konzervativizme krestanov a ateistov (pripadne
agnostikov) moze v zapadnej civilizacii existovat aj konzervativizmus
zidov. Koniec koncov, jeden z najvacsich osobnosti britskych dejin,
Benjamin Disraeli, bol zid a zastaval nazor, ze v zidovskej kulture je
nieco esencialne konzervativne, podobne ako v kulture britskej. Tento
konzervativny rozmer zidovstva treba mat na zreteli a spominal ho aj
Andrej Hlinka, pretoze dnes sa ucelovo a jednostranne spominaju len ti zidia,
ktori boli laviciarmi.

Si stupencom Vladimira Palka a ludi, ktori ho obklopuju, ktori najnovsie zalozili stranu Konzervativni demokrati Slovenska (KDS). Taktiez obhajujes Obciansku konzervativnu stranu (OKS). Preco si myslis, ze prave tieto strany a tito ludia su pre slovensku politiku tym najlepsim? Aku poziciu zastavas momentalne voci Krestanskodemokratickemu hnutiu (KDH), od ktoreho sa "palkovci" oddelili?


Ja som konzervativec presvedcenim, nie nadhanac pre tu alebo onu
politicku stranu. Vidim vsak, ze nazory ake zastavam, reprezentuju
aspon ciastocne v politike len traja ludia: Vladimir Palko, Daniel
Lipsic a Frantisek Miklosko. Tito traja politici su mi najviac blizki
- respektive najmenej vzdialeni a kvoli nim som v poslednych volbach
volil aj KDH.

Na osud KDS som sam zvedavy, ale svoj terajsi vztah ku KDH by som nechcel
nejako prisne zadefinovavat. Daniel Lipsic tam zostal a domnievam sa,
ze tento politik ma v sebe obrovsky potencial a za istych okolnosti to
moze byt prave on, kto vystrieda za sedem rokov Roberta Fica v
premierskom kresle.

Stranicku politiku nepovazujem za to najdolezitejsie, ale neda mi
nevyjadrit sa k istemu fenomenu, ktory sa objavil po ohlaseni
spoluprace KDS a OKS. Cast Palkovych priaznivcov zacala vypisovat do
diskusii, ze kvoli tomu KDS volit nebudu. Nie celkom tomuto postoju
rozumiem. OKS ma okrem kvalitneho ekonomickeho programu aj
kulturno-konzervativny rozmer. Boli to prave oni, kto dorazne
protestoval proti zriadeniu feministickeho uradu alebo proti nezmyslom
typu antidiskriminacny zakon. A napriklad Frantisek Sebej podporil
vyhradu vo svedomi, s tym, ze pre neho to nie je otazka nabozenstva,
ale otazka slobody. Takze aj ked tam existuju milimetrove rozdiely, ta
spolupraca medzi KDS a OKS sa mi zda logicka a ziaduca.

Co si myslis o potrebe vlastenectva, pripadne narodovectva? Co sa ti vybavi, ked sa povie slovo "Slovensko"?


Konzervativne kredo sa da zhrnut do troch slov: Boh - Vlast -
Kapitalizmus. Inymi slovami, konzervativna politika musi mat hodnotovo
tradicionalisticky rozmer, vlastenecky rozmer a ekonomicky protrhovy
rozmer. Cize vlastenectvo ako isty citovy vztah k svojej krajine,
povazujem za velmi dolezite. A s prituhovanim bruselskeho centralizmu
bude stale dolezitejsie.

Clovek je v prvom rade emocionalna a az potom racionalna bytost. Cize
vacsina z nas v pravom zmysle slova potrebuje aj nieco magicke, nieco
myticke, ci hrdinske. Kazdy narod ma a potrebuje istu myticku
sebapredstavu o sebe a svojom mieste v dejinach. Ide len o to, ci ten
narodny mytus smeruje ludi ku konstruktivnym cielom, k tomu, aby
prekonavali sami seba a snazili sa popasovat sa so svetom. Alebo ten
mytus len ospravedlnuje, preco sa veci nedaju.

Ten myticky pribeh o Slovensku a Slovakoch zacali rozpravat sturovci,
neskor ho rozvijal kadekto, no velmi ho dobabrali komunisti typu
Minac. Bohuzial, to chapanie nasich dejin, s ktorym prisli komunisti,
smeruje skor k akemusi syndromu naucenej bezmocnosti a narodnej
ukrivdenosti. Dost sa to manifestuje aj v cinnosti sucasnej koalicie.
Aj Fico si uvedomuje moc narodneho mytu a fakt, ze ludia potrebuju vo
svojom zivote nieco magicke. Problem je vsak so symbolmi, ktore voli a
sposobom ako ich vyklada. Napriklad to, co rozprava o Janosikovi, ma
jediny ucel: dat akesi historizujuce posvatenie myslienke
parazitickeho socialneho statu, kde kazdy zije na kazdeho ukor, kde
kazdy je janosikom.

A co sa mi vybavi pri slove "Slovensko"? Krajina, ktora ma obrovske
mnozstvo problemov, ale oplati sa za nu bojovat. Krajina, ktora je v
mnohych smeroch mozno chudobnejsia a sedivejsia ako ine, ale ktora ma
to najlepsie este len pred sebou. Ked si vezmeme dejiny krajin ako
Portugalsko, Grecko alebo Holandsko, ich historicke knihy su popisane
slavou, ktora zavana dramou a trbliece sa omnoho viac, nez dejiny
Slovenska. Ale z toho netreba byt smutny, lebo kym ich dejepisne knihy
maju to najlepsie za sebou, ta nasa sa sklada este prevazne z bielych
stranok, ktore musia byt zapisane. A len od nasich cinov bude
zavisiet, ci tie
stranky budu zapisane slavou alebo sedivou prostrednostou.

Som teda presvedceny, ze Slovensko ma svoj zlaty vek este len pred
sebou. Ak mame pocit, ze nase dejinne pribehy nie su dost slavne,
potom je na nasich buducich cinoch, aby sme si tie slavne pribehy a
historicke zapasy odzili a napisali. Lenze to si vyzaduje chapat
vlastenectvo a narodovectvo ako vyzvu ku konaniu. U nas sa vsak
politici, ktori o sebe tvrdia, ze su narodne orientovani, vyzivaju
najma vo verbalnych prejavoch vernosti Slovensku. A skutek utek.

Strata sudnosti je podla teba slabym slovnym spojenim pre charakterizovanie stavu cloveka, ktory voli predsedu Slovenskej narodnej strany (SNS) Jana Slotu. Nemal by si mat k volicom SNS vacsiu uctu, ak zaroven obhajujes prijatie Lex Hlinka slovami, ze to bol lacny sposob, akym KDH chcelo pritiahnut volicov SNS?


Treba povedat, ze z cinnosti SNS nema uzitok nikto iny, len madarski
extremisti a iredenta. Ta strana diskredituje Slovensko a vzdy, ked
chce niekto v zahranici znemoznit Slovakov, tak vytiahne Slotove
vulgarne vyroky alebo ozranske spravanie. Kazdy skutocny vlastenec sa
musi chovanim veducich predstavitelov SNS citit zahanbeny a dotknuty.

Co tato strana okrem vulgarneho antimadarstva ponuka? Nezabudajme, ze
ked mala SMK nejake neprijatelne dalekosiahle poziadavky, tak SDKU a
KDH ich stopli daleko efektivnejsie, nez SNS. Okrem toho, su Madari
naozaj dnes najvacsou hrozbou Slovensku? Z udajov o scitani ludu mi to
nevyplyva, lebo skutocne dochadza k pomalej a postupne prirodzenej
asimilacii Madarov na Slovensku. Deje sa tak zmiesanymi manzelstvami,
stahovanim do miest, atd.

Medzi rokmi 1991 a 2001 ich ubudlo o 40 tisic. Madari toto vidia a
veci ako Madarska garda alebo aktivity roznych extremistov nie su ani
tak dokazom madarskej sily ako ich slabosti. Oni si uvedomuju, ze cas
hra proti nim. Na druhej strane, vysoka hra patriotov si vyzaduje
triezvych sachistov a to Slota a spol. nie su. Ale je mozne, ze s
pomocou SNS sa Madarom naozaj raz podari to juzne Slovensko odtrhnut.

Ako vidis buducnost Europskej unie a Slovenskej republiky v nej? Stara Euroustava ani nova Lisabonska zmluva podla teba nie su dobrymi dokumentami. Dokaze EU podla teba niekedy vytvorit taky zakladny dokument, ktory by bol prijatelny?

Ak sa nespochybni myslienka "stale tesnejsej Europy", tak to vidim na
superstat. Problem je, ze tento vyvoj nie je pohanany zdola, nedeje sa
na objednavku ludi. Europsky superstat je produkt socialneho
inzinierstva, pohananeho vylucne ambiciami politikov a byrokratov,
ktori z takejto konstrukcie profituju.

Dosledkom toho, ze ide o vysledok socialneho inzinierstva, bude aj
skutocnost, ze v konstrukcii superstatu zostane privelke mnozstvo
protikladov a napati, ktore napokon mozu sposobit, ze sa nam cely ten
obor na hlinenych nohach zruti na hlavy. A to ani nehovorim, ze cely
dnesny sposob europskej integracie ide proti historickej skusenosti
nasho kontinentu. Pretoze je zalozeny na potierani rozdielov. No
Europa vzdy vycnievala nad ostatnymi civilizaciami, vdaka tomu, ze v
nej prebiehala vnutorna sutaz kulturnych, filozofickych, pravnych,
ekonomickych a inych systemov. To co budujeme v Europe dnes, moze
lahko dopadnut ako Titova Juhoslavia.

Aby bolo jasne, nevylucujem, ze raz moze vzniknut europska federacia.
Ale objednavka na cosi take, musi prist zdola, od europskeho
politickeho naroda. A taky zatial neexistuje. Takyto politicky narod
sa moze casom vyvinut, ak bude EU najma o slobode pohybu osob, tovarov,
kapitalu a sluzieb. Inymi slovami, ak ludia zacnu viac cestovat,
studovat napriec Europou, zakladat rodiny a spolocne firmy, potom moze
vzniknut nieco ako spolocne obcianske povedomie. A tito ludia si mozu
potom vypytat spolocne reprezentativne institucie.

Uvazujes o tom, ze by si niekedy v buducnosti posobil v politike?

Nie a proti tej predstave sa v mne vsetko buri. Politik aby bol
zvoleny, musi v demokracii hovorit to, co chcu ludia pocut. A dnes
ludi zaujima najma socialna demagogia, reci o starych Slovakoch,
protimadarske stvanie a staci im zo strany
politikov vyvolavanie dojmu, ze sa nieco riesi. Preto sa uvahami o
nejakej politickej kariere nezaoberam. Skor uvazujem, ako pomoct k
zmene politickeho dopytu. Ak volici budu tuzit po konzervativnejsej
politike, aj ti politici, co su tam teraz, adekvatnu ponuku dodaju.

A pokial ide o nejaku vzdialenu buducnost? Riadim sa klingonskym prislovim,
podla ktoreho skutocne ctihodny muz moc nevyhladava. Naopak, moc si
najde jeho.

Ladislav Kováčik