Internetové zápisky

Riziká inštitúcií

pondělí 25. červen 2012 19:23

Súčasný prezident Českej republiky Václav Klaus počas jedného svojho prednáškového vystúpenia objasňoval svoj postoj k Európskej únii. Nakreslil pritom osi x a y, známe z matematiky a ekonomických grafov.

Vodorovná os x znamenala prehlbovanie integrácie v Európskej únii, zvislá os y predstavovala výhody z takejto integrácie. Klaus hneď na začiatok povedal, že ak si niektorý jeho oponent myslí, že teraz nakreslí čiaru, ktorá by išla strmhlav dole a vyjadrovala by, že „čím viac integrácie, tým horšie“, tak sa mýli. Klaus nakreslil inú krivku. Spočiatku išla hore, potom sa zastavila na svojom vrchole a až potom pozvoľna začala klesať. Klaus tým teda vyjadril, že nepochybuje o tom, že integrácia v Európskej únii má svoje výhody. Veď aj sami by sme mohli spomenúť napr. schengenský priestor alebo to, že keď má celá eurozóna jednotnú menu, nestrácajú sa tak peniaze pri ich výmene. Avšak Klaus hovorí, že po istom čase nutne dôjde k bodu, kedy sa výhody integrácie vyčerpajú a potom už naozaj platí „čím viac integrácie, tým horšie.

 

Ja by som si dovolil povedať, že Klausov graf by sa dal použiť aj na väčšinu zhora budovaných inštitúcií celkovo. Sú alebo boli iste aj inštitúcie, ktoré sú vyslovene zlé, ako príklad uvedzme trebárs Gestapo. Ale väčšina druhov inštitúcií naozaj má svoje opodstatnenie. Viac polície? Viac bezpečnosti...ale ak sa to preženie, aj viac buzerácie. Zásahy štátu do ekonomiky a sociálnych vecí? Fajn, ak štát stimuluje určité odvetvia, pomáha ľuďom v najväčšej núdzi, prečo nie...ale ak sa to preženie, môže časom demotivovať ľudí od práce, prípadne premrhať príliš veľa peňazí na podporu tým, ktorí to zďaleka až tak nepotrebujú. Spoločná obranná politika viacerých krajín? Jasné, veď keď je nás viac, tak sa ľahšie ubránime...ale časom to môže skĺznuť len do posluhovania jedného z členov alebo úzkemu klubu členov na vrchole.

 

To, že inštitúcie ľudstvo potrebuje, pochopili už pred tisícročiami obyvatelia Mezopotámie, keď sa začali spájať do mestských štátov. Istotne, centralizácia moci, rozdelenie úloh medzi viaceré triedy bolo správnym krokom. Avšak už od týchto starých sumerských, akkadských a babylonských čias až dodnes vieme, že moc sa dá aj zneužiť. Každá inštitúcia má v sebe potenciál svojho zneužitia. Príklady z historie vari nemusím uvádzať. To nie je len tak, ako to hovoria napríklad sympatizanti bývalého režimu, že socializmus bol údajne dobrý, len ľudia zlyhali. Problém je v tom, že socializmus a ľavicové poňatie sveta umožňuje presúvať na inštitúcie až príliš veľkú moc – a potom sa nemôžeme čudovať, že sa nájdu ľudia, ktorí to zneužijú. Avšak systém im svojou podstatou dovolil, priam im ponúkol, aby ho zneužili.

 

Dnes si lámeme hlavou, ako to bude napríklad s eurom. S tým eurom, ktoré nepochybne malo aj pre našu krajinu výhody, ale zároveň, ako sa často pripomína, bol to hlavne politický nástroj. A prichádzajú na um legitímne otázky, či už sa náhodou nevyčerpali pozitíva eura a či už teraz nepôjde krivka len dole. Treba tu upozorniť, že nie je možné rovnakým spôsobom kritizovať národnú menu a euro ako rovnako rizikové inštitúcie. To preto, lebo euro je väčším projektom a eurozóna väčšou inštitúciou, týka sa podstatnej časti nášho svetadielu. Toho svetadielu, ktorý obývajú rozličné národy s rozličnými rysmi a druhmi temperamentu, rozličnými klimatickými, geografickými, hospodárskymi podmienkami a podobne. A to predstavuje väčšie riziko, než mena jedného menšieho národného štátu, ktorý je relatívne homogénny.

 

Osobne si myslím, že s akoukoľvek centralizáciou od národného štátu hore už by sa malo zaobchádzať veľmi opatrne, hoci také veci úplne nevylučujem (napríklad spoločná obranná politika viacerých štátov sa zdá byť vo všeobecnosti rozumnou vecou). Ale najnovšie trendy a reči z Európy nás už pomaličky spracúvajú na federalizáciu, či väčšiu centralizáciu únie. A teda vidíme, že lídri Európskej únie budú s nami naďalej hazardovať. A možno, až to jedného dňa všetko padne, budú tvrdiť, že nezlyhala vec európskej integrácie, ale že zlyhali len konkrétni ľudia.

Ladislav Kováčik

Žádný diskusní příspěvek dosud nebyl vložen.