Internetové zápisky

Prečo je pravica neúspešná

pátek 8. červen 2012 13:09

Ficova vláda získala dôveru, sociálnodemokratická ľavica je na výslní a pravica rozkúskovaná na mnoho strán je v ohromnej kríze. SDKÚ reagovala zmenou predsedu a za nového lídra si zvolila Pavla Freša. Daniel Lipšic to už zas nevydržal v KDH. Aj tak by sa dalo zhrnúť dianie na našej politickej scéne za uplynulé týždne.

 

Vlastenecká SDKÚ?

 

Od Pavla Freša zaznel názor, že SDKÚ sa má orientovať viac vlastenecky a smerom k tradičným hodnotám. Je zaujímavé, že to hovorí práve Frešo, ktorý sám seba označuje za občianskeho demokrata, ale... Napriek tomu, povedal by som, že pomenoval základnú vec, ktorá dnešnej pravici chýba. A preto nie je úspešná.

A preto bola úspešná pôvodná slovenská pravica, ktorú reprezentovali za prvej ČSR najmä ľudáci, čiastočne aj národniari. Po roku 1989 však došlo akoby k úplnej výmene úloh jednotlivých častí bývalého politického spektra. Kým „stará“ ľavica, teda sociálni demokrati a komunisti, sa orientovala na internacionalizmus, a „stará“ pravica, teda ľudáci a národniari chránili národné a tradičné hodnoty, zrazu to bolo inak. Práve „nová“ pravica, teda najmä KDH a SDKÚ, sa orientovali výrazne na zahraničie, na Európsku úniu a NATO a ich oponenti z „novej“ ľavice, teda HZDS a neskôr SMERu priľnuli čiastočne práve k národným hodnotám. Pokiaľ hovoríme o SMERe, ten síce kresťanstvo a tradičné hodnoty neprijal o svojho slovníka, ale ani neprejavil záujem zásadne im ubližovať – napríklad podporou liberálnej agendy.

 

Politickí vodcovia

 

Keď si to zhrnieme, vidíme, že úspešnejšia bola vždy tá časť politického spektra, ktorá sa buď priamo venovala národným a tradičným hodnotám alebo im aspoň neubližovala a neúspešná zas tá kozmopolitnejšia. A je tu aj iný dôvod – osoba politického vodcu. Za prvej ČSR demokratický systém vygeneroval dvoch veľkých a mocných politikov: Andreja Hlinku a Jozefa Tisa – istotne nie náhodou, že práve v rámci ľudovej strany. Za ponovembrového režimu ktorý tu máme dodnes, nám vyrástli ďalšie dve osobnosti politických vodcov: najprv Vladimír Mečiar a neskôr Robert Fico. A opäť to nie je náhoda, že obe osobnosti sa nachádzali mimo pravicového spektra. A akonáhle prvý z dvoch menovaných urobil otočku smerom „doprava“ – rozumej smerom ku KDH a SDKÚ, teda menej úspešnej časti spektra, ktorá mohla vládnuť len vďaka protimečiarovskej atmosfére a pospájaniu sa mnohých strán s výrazne odlišnými hodnotami – tak v tom momente sa začal jeho pád.

 

Konzervatívna pravica

 

Avšak tak ako ľudia neprejavili pochopenie pre novú orientáciu HZDS od roku 2000, tak zrejme voliči SDKÚ neprijmú príliš novú orientáciu svojej strany pod vedením Freša – i tak sotva úprimnú. A prilákať pre SDKÚ voličov od SMERu či SNS, to tiež nepôjde.

 

Ťažkú úlohu bude mať aj Daniel Lipšic, ktorý zatiaľ spomínal, že sa treba venovať témam ako referendum či priama demokracia. To však samo o sebe stačiť nebude, rovnako ako nebude stačiť Lipšicovi jeho charizma bojovníka proti všemožným spoločenským krivdám, ktorú si roky starostlivo pestuje.

 

Nie, súčasná pravica, či už vedená Miklošom, Dzurindom a Figeľom alebo Frešom a Lipšicom nemôže nadobudnúť vierohodnosť. Pretože aj poslední dvaja spomínaní sú pomerne úzko spätí s doterajším vývojom pravice. Pravica môže uspieť len za dvoch podmienok – 1. pokiaľ bude konzervatívna a 2. pokiaľ sa s ňou nebudú spájať mená, spojené príliš s vedúcimi postmi v SDKÚ a KDH. Obe strany sú zjavne neschopné obrody a preto ich čaká osud SDĽ. A pripomeňme si, že Ficovmu SMERu sa podarilo relatívne dobre sa „odstrihnúť“ od osôb, ktoré boli príliš spojené s SDĽ, ktorá pre vládnutie s pravicou musela ustúpiť vo svojich podstatných hodnotách.

 

Nová strana?

 

Áno, osud novej pravice, pravice konzervatívnej a národnej, sa nachádza len mimo SDKÚ a KDH, ale rovnako aj mimo SaS, či inej liberálnej strany, lebo taká vždy v našej krajine plnila iba „doplnkovú“, povedzme centristickú funkciu. Podobne ako liberáli v Británii či v Nemecku.

 

Osud novej pravice by sa teoreticky mohol nachádzať v SNS, ktorej vedenie može byť onedlho personálne úplne odlišné od obdobia prvej Ficovej vlády a teda a aj s ňou spojených káuz. Je, pravda, otázne, či to táto strana využije a či je schopná zvoliť si lídra, ktorý by neskôr dosiahol formát Hlinku, Tisa alebo na druhej strane Mečiara a Fica. Možnože však osud novej pravice leží v strane, ktorá ešte stále nevznikla. Tretiu možnosť, že by takáto nová pravica neprišla, radšej nepripusťme. Ako sme povedali, SMER tradičné hodnoty príliš nedráždi a neruší. Ale ani nie je a nebude ich dôsledným ochrancom.

Ladislav Kováčik

Žádný diskusní příspěvek dosud nebyl vložen.