Internetové zápisky

Musíme odmietnuť socializmus i liberalizmus na vlastnom území

čtvrtek 14. únor 2008 15:05

Slovenská ľudová strana (SĽS) pracuje neustále na tom, aby prirodzené zákony prenikli do života celej slovenskej spoločnosti, tvrdí v e-mailovom rozhovore predseda Slovenskej rady SĽS ANDREJ A. TRNOVEC.

Ako by ste stručne charakterizovali Vašu stranu?

Katolícka strana.

Začneme históriou. Svojím názvom sa hlásite k niekdajšej HSĽS, ktorú viedli Hlinka a neskôr Tiso. Hlásite sa aj k prvej Slovenskej republike, v ktorej bola HSĽS štátostranou? Ako vnímate povstanie roku 1944 (SNP)?

Tu ide o nepochopenie. Slovenská ľudová strana prešla procesom obnovy v roku 1918 a potom i v roku 1990. Stále ide o Slovenskú ľudovú stranu.

I. samostatná Slovenská republika je neoddeliteľnou súčasťou histórie existencie Slovenskej ľudovej strany.

Po druhom obnovení činnosti sme sa v roku 1993 podieľali na organizovaní seminára Dies Ater (Nešťastný deň 29. august 1944). V roku 1999 sme doteraz ako jediná politická strana podpísali Deklaráciu práv nenarodeného dieťaťa. Spomínam to preto, lebo Vaša otázka mi pripomína otázku o tzv. prerušení tehotenstva.

Koľko členov má v súčasnosti SĽS?

Slovenská ľudová strana je stavom členstva na úrovni 20-tych rokov minulého storočia.

Poďme k volebným alianciám, do ktorých vstupovala SĽS. V roku 2002 ste išli na kandidátke spolu s SNS, neskôr (2004) ste so Slotovými národniarmi zalozili Konfederáciu národnych síl Slovenska, neskôr ste z tejto aliancie vystúpili. V roku 2006 ste váhali ci nejsť do volieb pod hlavičkou Slovenskej národnej koalície - Slovenskej vzájomnosti (SLNKO), napokon ste sa však rozhodli pre samostatnú kandidatúru. Na vašu kandidátku ste pribrali aj členov Slovenskej pospolitosti - Národnej strany. Ako hodnotíte každú z týchto spoluprác s odstupom času a na spoluprácu s ktorými stranami sa bude SĽS orientovať do budúcna?

Všetky volebné snaženia sa opierali o našich obetavých členov. Viackrát, tak ako spomínate, sme išli do volieb pod inou hlavičkou. Bohužiaľ sa nám nikdy nepodarilo odstrániť politickú roztrieštenosť, pretože mnohí uprednostňujú okamžitý osobný úspech a prospech pred morálkou a princípmi.

Slovenská ľudová strana pravdepodobne už neuzatvorí žiadnu volebnú koalíciu. Považujeme za potrebné zjednocovať prirodzené sily v neustálom procese, pretože pochybnosti a protivenstvá môžu vznikať neustále a len ich riešením sa môžeme pripraviť na víťazstvo.

V posledných parlamentných voľbách neboli na kandidátke Slovenskej ľudovej strany členovia žiadnej inej politickej strany.

Ako hodnotíte prácu posledných dvoch vlád, druhej Dzurindovej a Ficovej? Ako vnímate prácu prezidenta Gašparoviča?

5a) Po práci vo všeobecnosti niekto niečo vytvorí z prostriedkov jemu vlastných. Nevidíme skoro nič vytvorené, okrem imaginárnych, všeobecných, filozofockých definícií a štatistík. Samozrejme pri tejto konštatácii neberieme do úvahy do akej miery je politická reprezentácia štátu schopná niečo vytvoriť z tej sumy prostriedkov, ktoré si ešte na vytváranie hodnôt ponechala. V ďalšom by aplikácia prirodzených zákonov do praxe nemala byť hodnotená, ale samozrejmá.

5b) Čo sa týka práce prezidenta viď bod 5a).

S akými pocitmi ste vnímali prijímanie zákona o zásluhách Andreja Hlinku v NR SR?

Naše pocity vyjadruje Stanovisko Slovenskej ľudovej strany k takzvanému návrhu zákona o zásluhách Andreja Hlinku (http://www.hsls.sk/informacie/vyhlasenia/0708302.htm).

Aký by mal mať štát vzťah k cirkvám?

Štát ako politická organizácia národa ochraňujúca jeho záujmy je dnes degradovaný na občiansku spoločenskú organizáciu, pričom aj jeho súčasné nástroje sú delegované vnútroštátne na nižšie občianske články ba dokonca sme svedkami už aj odovzdávania posledných vonkajších právomocí na vyššie organizované opäť len občianske združenie, aj keď má v názve únia. Pokiaľ štát nenadobudne opäť svoju funkciu ochrany záujmov národa nebude môcť prirodzene ani vyriešiť svoj vzťah k jedinej cirkvi.

Akú zahraničnopolitickú koncepciu pre Slovensko má SĽS?

Slovensko zatiaľ nie je schopné samostatne zahraničnopoliticky fungovať. V súčasnosti jeho zahraničnú politiku usmerňuje socialista - bývalý vrchný veliteľ útokov NATO na bývalú Juhosláviu. Odpoveď na Vašu otázku je preto jednoduchá a aj veľavravná. Musíme sa postaviť na vlastné nohy a v prvom rade odmietnuť socializmus i liberalizmus na vlastnom území.

Aky je Váš názor na osamostatnenie Kosova a rolu EÚ a USA v tejto veci?

USA, a ním reprezentované sily, počítali s tým, že možno do 10-tich rokov budú musieť ukončiť okupáciu Nemecka a takzvané oranžové brigády s cieľom degradácie národných kresťanských štátov na východ neuspejú. Kedže potrebovali mať aj v Európe armádne zoskupenia na neodškriepiteľnom území v predĺžení línie Afganistan, Turecko a na rozdiel od roku 1939 nebolo cieľom hlavne vojensky ovládnuť materskú krajinu predchádzala tomuto tzv. riadenému podriadenému osamostatneniu aj bombardovacia nielen mediálna kampaň.

Na aké aktivity sa momentálne SĽS najviac koncentruje?

Slovenská ľudová strana pracuje neustále na tom, aby prirodzené zákony prenikli do života celej slovenskej spoločnosti. Väčšina akcií na Slovensku, ktoré napĺňajú charakteristiku našej strany sú organizované našimi členmi.

Ale vzhľadom na vyjadrenia generálneho prokurátora, ktorý vo všetkých médiách počas volebnej kampane tvrdil, že sa snaží zrušiť Slovenskú ľudovú stranu a na následné vyjadrenia, že jediným problémom môžu byť úspešní kandidáti-poslanci medzitým zrušenej strany, a zdôrazňujem, hlavne na to, že stačí subjektívny pohľad jediného človeka, ktorý tvrdí že je potrebné zrušiť politickú stranu a Najvyšší súd tak rozhodne a to v rozpore s právom a zákonmi, ktoré hovoria, že jedine Ústavný súd môže povedať či je niečo v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky sa neodvažujem povedať ani len to, že pestujeme jablká. Napriek tomu, že bezprecedentnému zrušeniu politickej strany ako i snahám o zrušenie v parlamentných voľbách kandidujúcej strany bola počas posledných volieb svedkom celá slovenská spoločnosť žiadna autorita sa neodvážila ani len zapochybovať o sile skupinky stojacej za týmto snažením a rozhodnutím. Toto sú len špičky ľadovca a my neutekáme opreteky na druhý breh oceánu ako osadníci Titaniku.
Ladislav Kováčik