Internetové zápisky

Ži a nechaj žiť

pátek 2. březen 2012 10:47

Prinášam predvolebný rozhovor s jedným z kandidátov do NR SR. Mladý aktivista zo Senice JAKUB NEDOBA kandiduje za stranu Sloboda a Solidarita.

Začal by som dôvodmi, prečo kandiduješ do parlamentu a prečo práve na kandidátke Slobody a Solidarity.

 

O politiku sa zaujímam dlhodobo a preto nie je náhodou, že v týchto voľbách kandidujem (čo by sa od tak mladého človeka dalo očakávať). V roku 2009 som sa celkom náhodou stal členom Mladých liberálov, čo je mládežnícka organizácia, ktorá je politicky aj finančne nezávislá, avšak jej prirodzeným politickým partnerom je strana SaS (avšak Mladí liberáli fungujú o 5 rokov dlhšie, ako samotná SaS). Mladí liberáli organizujú pravidelné neformálne stretnutia, Liberálne večery. Tie spočívajú v nezáväzných dialógoch, nie je to nič moderované. Tam som spoznal množstvo ľudí s rovakým svetonázorom, aký mám ja a preto sa v ich spoločnosti cítim dobre. Preto, ak hovorím, že som k Mladým liberálom vstúpil neplánovane, tak sa to stalo na základe pozvania na Liberálny večer, kde si ma vtedy táto organizácia získala. Ešte v ten deň večer som na internete vyplnil prihlášku, hoci som to vopred neplánoval. Pôsobenie v Mladých liberáloch však nespočíva len v stretávaní sa v baroch - cítime aj zodpovednosť za veci verejné a preto ak je potreba sa vyjadriť k niečomu verejne, tak to aj robíme. Ide napr. o protesty proti Harabinovi, proti fašistickým pochodom, proti zvrhlému vlasteneckému zákonu z dielne Slotu a Rafaja, či najnovšie proti Gorile. Čiže od svojho vstupu k Mladým liberálom v roku 2009 som aktívnym členom, vyznávam liberálne hodnoty (ako v ekonomike, tak aj s poločenských otázkach) a bolo len prirodzené, že som v novembri 2011 dostal ponuku kandidovať na kandidátke SaS, keďže aj v zahraničí je úplne normálne, že strany ponúkajú miesto na kandidátke svojim mládežníckym politikom. Ja som túto ponuku prijal najmä zo solidarity k strane SaS, lebo som cítil krivdu zo strany ostatných koaličných strán, ktoré pád vlády prisudzovali pravé SaSke, s čím ja ostro nesúhlasím.

 

Čo znamená slovné spojenie, že vyznávaš liberálne hodnoty v ekonomike a v spoločenskej oblasti? V akých názoroch, postojoch sa to prejavuje?

 

Ak ide o ekonomiku, zastávam princíp minimálneho štátu. Vidím to tak, že čím menej peňazí daňových poplatníkoch sa premelie štátom, tým menej sa stihne ukradnúť, či premrhať. Štát nie je dobrý hospodár, veď sa len pozrime, ako fungujú všetky úrady. Podľa môjho názoru je 70-80% úradníkov prebytočných a nejde len o ministerstvá, ale aj o bežne úrady (avšak je veľmi ťažké tých ľudí prepustiť, lebo všade fungujú kamarátšafty, resp. každý na niekoho niečo vie) . Napr. keď som si vybavoval živnosť na obvodnom úrade v Senici, tak to bol horor - pracovníci sú tam absolútne nevyťažení, avšak niečo vybaviť trvá neskutočne dlho.

Takisto si myslím, že každý jeden jednotlivec by mal do čo najväčšej miery rozhodovať o tom, ako naloží so svojimi peniazmi a nemal by o tom rozhodovať úradník (či politik) od stola. Preto som za nižšie dane (najmä priame) a odvody. Čím viac sa nám podarí odbremeniť ľudí od štátu, tým lepšie.

 

Čo sa týka spoločenských tém, tam je to na dlho a myslím, že sa k jednotlivým témam dostaneme neskôr. Aby som to však zhrnul, v spoločenských otázkach zastávam princíp "Ži a nechaj žiť".

 

Hovoríš, že si za nižšie dane a odvody. Bude to naozaj v našej situácii možné, znižovať dane, nie je to len predvolebný populizmus?

 

Bude to možné, ale nestane sa to. Ako hovorím, kebyže sa siahne na celú tú štátnu mašinériu a zredukuje sa tá armáda prebytočných úradníkov a klepne sa po prstoch zlodejom, ktorí vyciciavajú štátny rozpočet ako dojnú kravu, tak by mohla byť rovná daň aj na úrovni 16%, ak nie nižšia. Avšak, politici na to opäť nesiahnu, lebo im súčasný stav vyhovuje. Navyše, keď sa pozrieme na to, čo sa na nás valí z Bruselu - veď prakticky celá EÚ sa nachádza v dlhovom srabe, tak sa naozaj nemáme na čo tešiť. Ten eurosocializmus, keď sa do Grécka nalievajú prachy hlava nehlava bude musieť tiež niekto zaplatiť a opäť to budú len daňoví poplatníci. Bohužiaľ.

 

Na Slovensku padla vláda pre hlasovanie zároveň o dôvere vláde a schválení tzv. eurovalu. SaS hlasovala proti a tým položila vládu, no neskôr zvyšok vládnej koalície prijal euroval spolu so SMERom. Predseda SaS Sulík hovoril o tom, že SaS spočiatku zachránila peniaze európskych daňových poplatníkov, minister Mikloš zas hovoril o europopulizme SaS. Zástancovia eurovalu majú každopádne jeden veľmi dôležitý argument - zmyslom eurovalu je podľa nich záchrana eura. A to predsa dáva zmysel, euro je aj našou menou, ním sa vyplácajú mzdy a dôchodky, v eurách sú peniaze slovenských občanov v rôznych bankách. Nie je preto aj v našom záujme podporovať euroval?

 

Sám som si v októbri pokladal otázku, či je téma eurovalu hodná pádu vlády a ako by som hlasoval ja v situácii poslancov za SaS. S odstupom času stále nenachádzam odpoveď, avšak teraz mi je jasné, v spojení hlasovaní nešlo o euroval, ale od odstránenie Ivety Radičovej a strany SaS, ktorí začali prekážať starým politikom. Ja oceňujem principiálny postoj SaS (a to hovorím ako nestraník).

 

K euru ako mene... Euro nie je ekonomický projekt, ale politický. T.z., že sa za ním neskrýva žiadne ekonomické rácio, ale akási vznešená idea jednoty. Od roku 1992, keď sa v Maastrichte prijalo rozhodnutie o vzniku eura sa situácia zmenila. Výsledok bol taký, že od roku 2002, keď sa euro uviedlo do praxe, sa prudko zvýšila zadĺženosť jednotlivých štátov (u niektorých je verejný dlh trojnásobný). Predtým, keď mala každá jedna krajina vlastnú menu, jej hospodárenie sa odzrkadlovalo aj na vývoji štátnej meny a to bolo mementom pre tamojších politikov. Avšak odvtedy, keď sa euro uviedlo do praxe, je vnímaná ekonomika štátov eurozóny ako jeden celok a tak sa k nim správajú aj finančné inštitúcie. T.z., že banky považujú za rovnako spoľahlivých partnerov Grécko a Nemecko, čo je logický nezmysel, keďže Nemci proste pracujú viac, ako Gréci. Avšak vďaka euru bolo Grécku umožnené sa bezuzdne zadlžovať. Buď sa prijmú prísnejšie podmienky na dodržiavanie pravidiel, alebo euro padne. Neustále nalievanie peňazí do zadlžených štátov je nezmyslom.

 

Spomínal si aj kauzu Gorila, viem o tebe, že si bol aj na jednej z demonštrácií, ktoré sa týkali tejto kauzy. Ako vnímaš túto kauzu, čo vypovedá o slovenskej politike? Ďalej je tu však aj kauza Sasanka, ktorá sa týka lídra SaS Sulíka, skús sa vyjadriť aj k nej.

 

Mierne ťa opravím - bol som na prvých dvoch protestoch :). Pre mňa kauza Gorila mnohé nemení - veď čo sme sa z nej dozvedeli, sme už dávno tušili, teraz však už aj vieme. Neprekvapujú ma ani mená, ktoré sa tam objavujú. Čo ma však prekvapuje, je fakt, že týchto politikov chce ešte niekto voliť. My, bežní občania, voliči, máme v rukách najsilnejšiu zbraň - môžeme poslať týchto politikov mimo parlamentných brán, čo by bolo pre nich najväčším trestom. Za mreže sa nám ich asi dostať nepodarí a to vďaka harabinovsko-trnkovskej justícii, ale ak by bol aspoň jeden relevantný človek z tejto kauzy odsúdený, posunulo by to túto krajinu neskutočne vpred.

 

Čo sa týka Sasanky, už dávnejšie som si povedal, že ako nestranícky kandidát nebudem robiť alibi politikom zo strany SaS, v tomto prípade mi to nedá, lebo sa mi zdá celý mediálny humbuk okolo Sasnky absolútne nezmyselný. Celé to začalo Gorilou, keď sa nechal dav totálne zmagoriť a označovať za Gorily každého, kto sa v spise vyskytol, nehľadiac na kontext. Napr. V. Palko a F. Mikloško sa spomínajú v kauze v súvislostiach, že "to s nimi nejde", t.z., že sú nepodplatiteľní. Avšak sfanatizovaný dav usúdil - Palko a Mikloško sa spomínajú v Gorile, tak aj oni sú Gorily, čo mne osobne príde odporné. Takisto Sasanka - na nete sa objavil nejaký prepis Sulíkovej komunikácie, ale ľudia bez ohľadu na kontext (divil by som sa, ak tie SMSky čítalo aspon 10% ľudí) už začali posielať do politického dôchodku samotného R. Sulíka. V Sasanke (konkrétne vo videách) sa spomína napr. že SaS stála za pravicovou vládou, resp. že táto strana bojovala za nezvyšenie DPH, avšak o tom médiá nepíšu. Miesto toho si čítam infantilné komentáre Lukáša Filu zo SME. Marián Kočner sa síce nachádza na mafiánských zoznamoch, avšak do dnešného dňa nebol odsúdený a preto platí prezumpcia neviny. R. Sulík s nim neriešil "mafiánske záležitosti", nevybavovala sa tam korupcia za miliardy, ani sa tam nepredávali drogy. Cieľom R. Sulíka bolo zistiť zradcov v koalícií pri voľbe generálneho prokurátora, na čom vtedy padala vláda. Myslím, že ten rozdiel medzi Gorilou a Sasankou je zrejmý a ak by R. Sulík kvôli Sasanke odstúpil, tak by to bola výhra Goríl.

 

Vlastenecký zákon z dielne SNS si označil za zvrhlý. Čo na ňom vidíš také škodlivé, že to dokonca nazývaš zvrhlým?

 

Vlastenectvo je cit, ktorý sa nedá vynútiť zákonom. Človek sa stáva vlastencom vtedy, ak môže byť na svoju krajinu (či spoluobčanov) hrdý a nie vtedy, keď si po škole vystaví slovenské vlajky (ušité v Číne) a spievať hymnu každý pondelok, ešte slziac si pri tom. Autor tohto zákona - Ján Slota určite nie je človekom, na ktorého by sme mohli byť hrdí. Keď som bol na jazykovom pobyte v Edinburghu, tak si moja španielska spolužiačka naťukala na YouTube heslo "Slovakia", keďže vedela, že ja som zo Slovenska a chcela sa o našej krajine dozvedieť niečo viac. Ako prvé video je vyskočil ožratý Ján Slota v Harley clube. Spýtala sa ma, že kto to je, a keď som jej povedal, že to poslanec nášho parlamentu, toho času šéf koaličnej strany, tak nechcela veriť a ja som sa vtedy trochu zahanbil. Čiže, prejav vlastenectva nespočíva v tom, keď nadratý nasadám do tankoch na Budapešť, alebo keď takisto pod vplyvom alkoholu oštievam voličov z terasy, ale vtedy, ak spravím niečo, čo posunie moju krajinu vpred, hoc aj málom (napr. stačí, keď sa pokladníčka v hypermarkete usmeje na zákazníka, alebo keď policajt nezoberie úplatok - lebo toto všetko chodíme obdivovať do zahraničia). Vtedy sa naozaj cítim ako vlastenec.

 

Máš nejaké obľúbené osobnosti zo slovenskej histórie alebo súčasnosti, ktoré robili podľa teba Slovensku a Slovákom dobré meno?

 

Nebyť Ľudovíta Štúra (a jeho súpútnikov), tak by sme neexistovali ako národ, a nebyť M. R. Štefanika, neexistovali by sme ako štát. Navyše Štefánik robil Slovákom dobré meno aj ako francúzsky generál, či ako diplomat v rôznych krajinách. Osobností je veľa, ťažko mi teraz všetky napadnú. V súčasnosti robia dobre meno Slovensku najmä športovci - obdobie na začiatku tohto tisícročia bolo pre náš hokej kúzelné a títo hráči sú v zámorí celebritami. Napr. môj učiteľ zo základnej školy bol navštíviť dcéru v Minnesote, kde stavil aj na zápase NHL a keď miestnym povedal, že je z krajiny Gáboríka, tak mu kúpili pivo. Šikovných ľudí teda máme, len ma mrzí, že uplatnenie nachádzajú najmä v zahraničí.

 

Na začiatku rozhovoru si načrtol aj tie takzvané spoločenské liberálne postoje. Konkrétne SaS má alebo mala vo svojej agende aj tieto veci - dekriminalizáciu marihuany, partnerstvá gejov a lesieb... Možno ma ešte doplníš o podobné témy, ktoré zdôrazňujú určité slobody jednotlivcov. Aký máš na tieto veci názor?

 

V prípade dekriminalizácie marihuany (aj aj iných drog) mám oveľa liberálnejší postoj, ako iní Mladí liberáli, či politici SaS a preto upozorňujem, že ide len o môj osobný názor. Problematika drog ma dve roviny - rovina užívania drog a rovina drogovej kriminality. Ak dnes niekto chce užívať drogy, obzvlášť marihuanu (ktorú ja nepovažujem za o nič väčšiu drogu ako alkohol), tak si k nim cestičku nájde a nezastaví ho ani ten najprísnejší zákon. Rozumiem, že v tejto problematike existuje mnoho dotknutých ľudí, nájdu sa určite rodičia, ktorí majú závislé dieťa a preto sa na túto problematiku pozerajú inak, ale skúsme sa odosobniť.

 

Aby som prešiel k problematike drogovej kriminality. Drogy sú dnes ilegálne, keď vďaka tomu majú neskutočnú cenu a sú predávané drogovou mafiou. Tá za takto utŕžené peniaze upláca štátne orgány a najväčšie ryby sú tak nedotknuteľné. Avšak pozrime sa, čo sa stalo s mafiou v USA, ktorá vznikla počas prohibície alkoholu v 20. rokoch minulého storočia. Keď v roku 1933 bol alkohol opäť zlegalizovaný, tak to bola neskutočná facka pre tamojšiu mafiu, lebo zrazu mohol alkohol predávať každý a za oveľa menšie ceny. Podotýkam, že počet závislých od alkoholu sa v USA nezvýšil!!!

 

V otázke registrovaných partnerstiev zastávam už spomínaný princíp "Ži a nechaj žiť". Ak by boli uzákonené v našej krajine registrované partnerstvá, tak mne ako heterosexuálovi by to život nezmenilo, avšak stotisícom Slovákov áno a výrazne k lepšiemu (a nikomu by to život nezhoršilo - za tým si stojím). Na stránke konzervatívneho týždenníka .Týždeň bola anketa tamojšich redaktorov k tejto téme a najkonzervatívnejší dvaja z nich - Martin Hanus a Jaroslav Daniška hovorili, že homosexuálom na Slovensku nič nechýba, ale to je lož. Môj kamarát, Ondro Putra, ktorý je aj aktivistom v otázkach LGBT vážne uvažuje na emigráciou do Česka, kde má ich komunita výrazne väčšie práva.

 

No, keď hovoríš, že tvojím heslom je "Ži a nechaj žiť", to predsa platí aj pre homosexuálov. Heterosexuáli žijú a homosexuálov nechávajú žiť. :) Tam by asi problém nebol. Lenže konzervatívci sa boja, ak tu dáme nejaký neheterosexuálny vzťah skoro na jednu úroveň s manželstvom, nebude tak manželstvo v očiach celej spoločnosti degradované? Nie je už dnes hlboko degradované, keď tu máme toľko rozvodov? A povedzme si pravdu, manželstvo a rodina sú základom našej civilizácie, ktoré ak nepodporíme, padneme a prídu iné kultúry, ktoré si rodinu vážia viac a prevezmú štafetu za nás. Takže nie je celkom pravda, že heterosexuálom by to život nezmenilo. Zmenilo by to myslenie celej spoločnosti - k horšiemu. Čo si myslíš o týchto argumentoch, čo som teraz povedal?

 

Veľkí konzervatívci ais len ťažko uznajú argumenty mladého liberála. Preto si pomôžem slovami človeka, liberála, ktorého uznávajú aj oni. Ide o Milana Lasicu. Ten v knihe rozhovorov s Jánom Štrasserom na Štrasserovu otázku, či je za to, aby sa mohli homosexuáli sobášiť, odpovedal takto:

 

"Podľa mňa sú veci, do ktorých sa človek nemá starať a tobôž nie štát. Je to ich problém, keď chcú byť manželia, nech sú, mne to vôbec neprekáža. Ak je niekto proti manželstvám homosexuálov, tak by sa mal priznať, ze je v prvom rade proti homosexuálom, proti ich existencii. Proti tomu, ze sa k svojej orientácii verejne hlásia. Keby mlčali, tak by ich toleroval. Opäť je to problém pokrytectva. Už je hádam všetkým jasné, že homosexualita nie je choroba, ktorá by sa dala liečiť. Aspoň na tomto by sme sa už mohli dohodnúť".

 

Na záver: Čo odkážeš potenciálnym voličom, prečo by mali voliť Jakuba Nedobu na kandidátke SaS?

 

Akosi mi je proti srsti presviedčať ľudí, aby mi dali hlas. Pochybujem, že niekto tak urobí na základe nejakých žvástov v rozhovore - čo také by som asi povedal? Na priestore pár týždňov sa len ťažko získava podpora voličov - tí veria ľuďom, ktorých dlhodobo poznajú a pre väčšinu Slovákov som nová tvár. Avšak, nie som nová tvár pre väčšinu obyvateľov Senice, kde žijem. V tomto meste pôsobím od komunálnych volieb v novembri 2010 ako občiansky aktivista. Tu som bojoval proti škandalóznemu predaju senických akcií BVS mestu Skalica 10 miliónov eur pod cenu, proti výstavbe fabriky na spracovanie platov firmou Plast energy, ktorá bola tunelom na eurofondy v hodnote asi 9 miliónov € a takisto som bojoval proti výrubu stromov pri rekonštrukcii námestia (teraz tam máme betónovu džungľu, za to s množstvom lavičiek). Seničania ma teda vďaka týmto aktivitám poznajú, mnohí mi vyslovujú podporu, či už na Facebooku, alebo pri osobných stretnutiach a nejde len o mladých ľudí, ale prevažne o ľudí v produktívnom veku, či dôchodcov. Ich nemusím presviedčať nejakou kampaňou, vedia, že som v prvom rade občan a nie politik. Avšak, ľudia mimo Senice (či mládežnickej politiky) ma nepoznajú a preto sa im ani nedivím, že si o mne myslia, že som mladá pijavica, ktorá sa chce priživiť na cecíku štátnej kasy (ako o mne napísal jeden diskutér pod mojim blogom na SME.sk). Nedivím sa takým úvahám, lebo absolútna väčšina politikov tú 22 rokov po Nežnej revolúcii takto funguje. Ale ja, a mnohí Seničania vedia, že ja taký nie som, že ja mám nejaké morálne zásady. Môžete sa smiať, ale mňa nezlomia žiadne prachy, či nebodaj vyhrážky.

 

 

Ladislav Kováčik