Internetové zápisky

Orbánova ústava

pondělí 30. leden 2012 11:06

V Maďarsku od 1. januára 2012 začala platiť nová ústava. Ak by sme začali vetu slovami „V Maďarskej republike“, už by sme sa mýlili, pretože podľa novej ústavy sa má používať už len názov „Maďarsko“.

Nová ústava vyvoláva doma značnú kritiku. Avšak mali by sme zbystriť pozornosť aj my na Slovensku. Aj našej krajiny sa totiž týka, že ústava otvára možnosť volebného práva aj pre etnických Maďarov, žijúcich v zahraničí. Ďalej kritici poukazujú na možnú koncentráciu moci do rúk vládnucej strany Fidesz, ktorá zaznamenala v posledných parlamentných voľbách obrovský úspech a doslova prevalcovala zvyšok politickej scény. Teraz sa kritici obávajú, že nezostane len pri prevalcovaní politických strán vo voľbách, ale nasledovať bude aj prevalcovanie demokracie a právneho štátu. Na ich zreteli je napríklad to, že má vzniknúť nový úrad pre dohľad nad súdnictvom, ktorého šéfa bude voliť parlament (aktuálne pravdaže s väčšinou poslancov za Fidesz). Taktiež na centrálnu banku by mohol mať Fidesz väčší vplyv, keďže počet členov jej vedenia sa prostredníctvom ústavy zvyšuje, pričom jedného z viceguvernérov môže menovať predseda vlády a oslabiť tak pozíciu guvernéra.

 

Pozitíva maďarskej ústavy

 

Vládnutie Viktora Orbána má v sebe veľkú dávku veľkomaďarského sentimentu, o tom niet pochýb. Odvolávanie sa v preambule na kráľa svätého Štefana I. a svätoštefanskú korunu s tým istotne súvisí, hoci tieto veci by samy o sebe ešte problémom neboli. Skúsme sa každopádne pozrieť na novú maďarskú ústavu aj z druhého uhla. Prináša nejaké pozitíva? Niečo, čím by sme sa azda mohli nechať inšpirovať?

 

Áno, vlastne aj prihlásenie sa k Štefanovi I. ukazuje na pozornosť tvorcov novej ústavy voči historickému vedomiu národa. Tu však za Maďarmi až tak veľmi nezaostávame, keďže sa v našej ústave tiež odvolávame na cyrilometodské duchovné dedičstvo či odkaz Veľkej Moravy (akokoľvek je tento názov nášho niekdajšieho štátu problematicky anachronický). Maďarská ústava však ide ešte ďalej a pripomína, že svätý Štefan urobil z Maďarska súčasť kresťanskej Európy. A pritom to nie je jediný raz, čo sa kresťanstvo či Boh v ústave spomínajú, zdôrazňuje sa tiež „zodpovednosť pred Bohom a človekom“. To je silnejšie, údernejšie prihlásenie sa ku kresťanským koreňom, než len to nepriame v našej ústave cez cyrilometodské duchovné dedičstvo.

 

Tým pozitíva novej maďarskej ústavy nekončia. Je tu totiž aj zmienka o ochrane ľudského života už od počatia a taktiež vymedzenie manželstva ako zväzku muža a ženy. Nie je to paradoxné, keď si uvedomíme, že Fidesz, ktorá umožnila schválenie ústavy, bola pôvodne liberálne orientovanou stranou a členom Liberálnej internacionály? Nech je ako chce, Viktor Orbán prišiel, prevzal moc, buchol po stole a spomínané veci, istotne hodné inšpirácie, prijal.

 

Piliere spoločnosti

 

Nová maďarská ústava je určite dôvodom k väčšej ostražitosti, čo môžeme asi len veľmi naivne očakávať od takého ministra zahraničných vecí, akým je Mikuláš Dzurinda, no jeho pôsobenie – minimálne na tomto ministerstve – by sa už mohlo chýliť ku koncu. Popri bezohľadnom rozdávaní dvojitého občianstva však, ako som spomenul, prichádzajú spoza Dunaja aj zaujímavejšie podnety. Treba si však priznať, že na väčšie zdôrazňovanie Boha či kresťanstva zjavne naša politická scéna, zásadne odlišná od tej maďarskej, pripravená nie je. Taktiež možno skôr ťažko očakávať presadenie jednoznačnej definície manželstva ako zväzku muža a ženy či stanovenie ochrany života od počatia. Ale nezabúdajme, že práve manželstvo, rodina, deti, kresťanstvo, to sú piliere našej spoločnosti, ktoré ak padnú, padne celé naše národné spoločenstvo.

 

S myšlienkou, že by sme mohli aj my Slováci prijať novú ústavu, už nedávno prišiel predseda parlamentu Pavol Hrušovský. Nuž, ak mal na mysli práve konzervatívne body, aké sa dostali do maďarskej ústavy, možno mu to pričítať k dobrému. Ale pri týchto politikoch z KDH treba byť radšej na pozore. Nie je to tak dávno, čo podporovali za kandidátku na prezidentku republiky ženu, ktorá prezentovala k otázke interrupcií vcelku liberálny postoj. Ak by novú ústavu mali písať práve ľudia z duchovného prostredia súčasnej vlády, bola by to pravdepodobne katastrofa. Pre nás Slovákov tak zostáva skôr úlohou ochrániť súčasnú ústavu pred pokusmi nahradiť ju nejakou „pokrokovejšou“ či „občianskejšou“. Veď nezabúdajme na to, že súčasná vláda, aj keď môže mať prostredníctvom KDH taký náter, má od konzervativizmu dosť ďaleko a tak aj od národnej hrdosti a sebavedomia.

 

Pozitívne apely

 

Viktor Orbán nepochybne rozdelil Maďarsko. Ale aby tak mohol urobiť, musel prísť s víziou, s niečím, čo má potenciál človeka nadchnúť. A maďarská ústava ten potenciál má. Lekcia z konania Viktora Orbána pre nás môže spočívať vlastne aj v tejto celkom jednoduchej veci. Totiž, že politiku nemožno robiť len pre výšku daní, stavbu diaľnic a podobné „suché“, s ekonomikou spojené otázky. Môžem s Viktorom Orbánom súhlasiť s tým, že politika je aj o prihlásení sa k minulosti, o národnej hrdosti a o konzervatívnych hodnotách, na ktoré možno už slovenskí „konzervatívci“ väčšinou aj pozabúdali, veď: kríza, Fico, euroval... Vágne heslá na bilbordoch a imidž bielych snehuliakov našim kresťanským demokratom zásadne nepomôžu.

 

Kým Maďarsko sa môže teraz obávať pre hecovanie, „prehriatie“ spoločenskej atmosféry aj kvôli diskusiám o novej ústave, u nás prebieha zatiaľ čisto negatívny zápas proti „gorilám“. Boj občanov proti korupcii a klientelizmu je nepochybne sympatický, ale podobne ako v Maďarsku potrebujeme aj my viac pozitívnych apelov v politike. Na rozdiel od Maďarov, my sa ešte nemáme ako prehriať, naša politika je studená a tvrdá ako ľad. Apely ako tie na väčšie zdôrazňovanie kresťanstva, vlastenectva, našej kultúry, hodnoty ľudského života či manželstva nám naozaj chýbajú – a nemali by. Pozitívne emócie sú dnes v našej politike nedostatkovým tovarom. Kto bude tým, ktorý nám ho v prijateľnejšej miere importuje?

 

Ladislav Kováčik