Internetové zápisky

Ukážte mi lepšiu vedu ako marxizmus, ktorú ľudstvo vymyslelo

středa 23. leden 2008 18:41

Veľká októbrová socialistická revolúcia otvorila možnosti vytvárať spoločenské zmeny, ktorých centrom pozornosti bol človek a jeho dôstojný život, tvrdí v e-mailovom rozhovore, ktorý prinášam, predseda Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska (KSS) JOZEF HRDLIČKA.

Ako by ste stručne charakterizovali politickú orientáciu Vašej strany?

KSS je dôsledným ľavicovým subjektom v slovenskej politike usilujúci sa o sociálnu spravodlivosť a v konečnom dôsledku hľadajúci alternatívu voči súčasnému kapitalizmu.


Je správne hlásiť sa k ideológii (marxizmu), ktorej teoretici Marx a Engels sa už v jej počiatkoch hlásili k triednemu boju, triednej nenávisti a revolučnej prestavbe systému?

Ukážte mi lepšiu, pre občana prijateľnejšiu a spravodlivejšiu vedu ktorú ľudstvo vymyslelo. Je samozrejmé, že sa hlásime k marxizmu. Vôbec nevidím na tom nič nepochopiteľného, zvláštneho, či nesprávne a či dokonca zlé. Marxizmus je filozofia ktorou sa veľmi vážne zaoberajú mnohé vedecko-výskumné pracoviská v celom svete. Marx bol dokonca vyhlásený za mysliteľa tisícročia v kolíske kapitalizmu, v Anglicku. No jedna otázka je Marxistická vedecká teória a iná vec je už jej konkrétna realizácia v praxi. O tom by sme už mohli viesť dlhé debaty. No aj tu treba povedať, že tento problém nie je špecifický len pre marxizmus. V ľudských dejinách sa s ním potýkali všetky ideológie a objektívne musím povedať, že najviac kresťanstvo!

Konštatovanie vo Vašej otázke je veľmi povrchné. Ním podsúvate už samotný názor, ako by šlo o niečo zlé. Marxizmus treba najskôr poznať a potom ho možno analyzovať a hodnotiť. Treba pochopiť čo myslel Karol Marx termínom triedny boj, a potom ho spochybňovať či vulgarizovať. To isté sa týka Vami spomenutej revolučnej prestavby systému. Revolúcia to je zmena, kvalitatívne vyššia zmena k novej vyššej kvalite a nie búranie, zabíjanie a teror ako sa to mnohí snažia deformovane ľuďom nahovoriť.


Ako je to so vzťahom KSS k leninizmu? V rozhovore pre Extra plus 7/07 ste povedali, že sovietska forma socializmu zlyhala a že „systém, ktorý zaviedol Lenin v Rusku a neskôr v Sovietskom zväze, sa žiaľbohu, prejavil aj na ďalšom vývoji v celom východnom bloku“. Naproti tomu ste sa zúčastnili na oslavách 90. výročia boľševickej revolúcie v Moskve a v tej súvislosti ste vyhlásili: „KSS ako marxisticko-leninská politická strana sa hrdo hlási k odkazu VOSR a k výdobytkom socializmu 20. storočia.“ Ako to ide dokopy? Zdá sa mi, akoby prvý postoj bol váš osobný a druhým si chcete nakloniť určitú časť vašej strany a sympatizantov.

Na začiatku otvorene hovorím, že nemám tendenciu a ani nepotrebujem niekoho účelovo ovplyvňovať a či nakláňať si. Môj názor je jeden, plne vychádza z historického poznania a zo snahy o objektívne poznanie našich dejín a to bez ohľadu na politickú príslušnosť.

Myslím, že moje vyhlásenie je veľmi zrozumiteľné a jasné. VOSR bola revolúciou ktorá ovplyvnila vývoj a myslenie ľudí na celom svete. Možno povedať že bola na tú dobu a tie podmienky vyvrcholením ľudského snaženia sa o sociálne usporiadanie spoločenských pomerov. Aj tu musíme uplatniť historický princíp pri skúmaní vecí a javov. Socialistická revolúcia otvorila možnosti vo viacerých krajinách sveta vytvárať spoločenské zmeny, ktorých centrom pozornosti bol človek a jeho dôstojný život.

Zdôraznil som, že práve vďaka socializmu 20. storočia ktorý existoval v krajinách strednej a východnej Európy bol samotný kapitalizmus zo strachu o svoju existenciu donútený k mnohým sociálnym ústupkom a musel sa prispôsobovať tak, aby bol pre občanov znesiteľnejší, sociálnejší a to v rozpore so svojou podstatou. Ešte aj dnes mnohé sociálne výdobytky ktoré pracujúci vo svete majú a považujú za samozrejmosť, majú vďaka socializmu 20. storočia.

Zdôraznil som, že model socializmu ktorý bol vytváraný v krajinách bývalého východného bloku teda sovietsky model socializmu z viacerých objektívnych ale i subjektívnych dôvodov neprežil. Aj tu si musíme povedať, že organizátori nového spoločenského poriadku, pri jeho vzniku mali len vízie o tom ako by socializmus mal vyzerať, aké zmeny by mal priniesť v jednotlivých oblastiach spoločenského života. Nemali žiadne vzory, nemali žiadne skúsenosti. Na ceste výstavby novej sociálne spravodlivej spoločnosti ich viedla len odveká túžba ľudstva vybudovať takú spoločnosť. No ak hovoríme o chybách, krorých sa dopustili v prvých rokoch, tak porovnajme s tým, čo priniesol kapitalizmus pre ľudstvo v prvých rokoch svojej existencie. Aj tu, ak chceme byť vedeckí a pravdiví musíme uplatniť historický prístup. V dejinách ľudstva niet obdobia či spoločenského systému ktoré by inklinovalo k človeku a pre človeka tak ako socializmus 20. storočia a to aj napriek jeho chybám a nedostatkom.

Osobne za jednu z vážnych chýb považujem fakt, že po II. svetovej vojne bola krajinám ktoré sa dali cestou socializmu vnútená práve sovietska cesta. Ale tak tomu bolo práve preto čo som už spomínal, neboli skúsenosti! Nerešpektovali sa špecifiká a danosti jednotlivých krajín teda priemyselná, ekonomická kultúrna i morálna vyspelosť, a do jednotlivých krajín boli aplikované také sovietske formy organizácie, riadenia a metódy politiky ktoré neboli správne. Aj v Československu sa mali rešpektovať špecifiká našej krajiny, reformy prispôsobiť vyspelosti a mentalite národov, stupňu ekonomického rozvoja, tržným vzťahom, tradíciám a všeobecne platným hodnotám.

A teraz dám ja otázku: - boli rešpektované špecifiká Československa v novembri 1989, alebo udalosti organizované ako na bežiacom páse v celej Východnej Európe?!

Ale k podstate otázky, aby som to zhrnul, Komunistická strana Slovenska je stranou marxistickou, nadväzujúcou na pokrokové tradície národného, demokratického, robotníckeho a protifašistického hnutia nášho ľudu, bývalej KSČ a KSS, na učenie Marxa, Engelsa, Lenina i ostatných mysliteľov ľudstva, ktorí sa zaoberali problémami sociálneho humanizmu – komunizmu, demokracie a sociálnej spravodlivosti. Sme subjektom, ktorý sa kriticky stavia k našej novodobej histórii s cieľom jej objektívneho poznania. História nie je čierno-biela, treba ju vnímať v jej plnej farebnosti. Čo bolo pre človeka prínosné a dobré, nech je tak hodnotené, čo bolo zlé, chybné a nesprávne treba zavrhnúť a odsúdiť.


Na webovej stránke KSS máte napísané: „Pre KSS sú líbyjské skúsenosti inšpiráciou a výzvou, a preto solidarizujeme s líbyjskou cestou budovania socializmu.“ Ako sa dá obhájiť takýto postoj?

Aj napriek medzinárodnému tlaku mocnosti i mnohým problémom si Líbia dokázala udržať a obhájiť systém vyznačujúci sa vysokým sociálnym rozmerom. Dnes je akceptovanou krajinou s nemalým významom v medzinárodnej politike.

Zaujal ma tiež postoj Vašej strany k Andrejovi Hlinkovi, ktorý podľa vášho vyhlásenia „má určite svoje miesto v dejinách Slovenského národa, má svoje zásluhy i pri vytváraní nového Československého štátu v roku 1918. Je historickým faktom , že na veľkom zhromaždení v Martine 30. októbra 1918 patril k najohnivejším rečníkom doporučujúcim jednotu Čechov a Slovákov a na martinskú Deklaráciu, chápanú ako prihlásenie sa k tejto jednote, nechal prisahať tisíce Slovákov zhromaždených na národnej manifestácii v Ružomberku. Jeho ďalšie politické pôsobenie v novom Československu a tvrdé vystupovanie proti dobovým sociálnym tendenciám v spoločnosti mocno minimálne označiť za kontroverzné.“ Nie je to až príliš jemné hodnotenie takého silno protikomunistického politika od komunistov?

Ako som už povedal, hodnotenie histórie, ak má byť objektívne nesmie vychádzať zo subjektívnych pocitov, nesmie byť ovplyvňované politickou orientáciou hodnotiaceho subjektu. Pri prejednávaní zákona v NR SR o uznaní zásluh A. Hlinku o slovenskú štátnosť sme sa snažili objektívne zadefinovať jeho miesto v dejinách slovenského národa a to nie podľa jeho vzťahu ku komunistom ale podľa toho čo svojim pôsobením priniesol pre slovenský národ. Myslím, že naše vyjadrenie bolo realistické, uznali sme a uznávame jeho úsilie pri vytváraní novej ČSR a začleňovania Slovenska do nej no na druhej strane sme poukázali na jeho zjavné koketovanie s fašizmom i nacizmom. Navyše chcem dodať že história by nemala byť slúžkou politiky ako sme toho svedkami už mnoho rokov.


KSS je tradične vnímaná ako strana, ktorú volia najmä starší ľudia. Má podľa Vás dosť charizmy na to, aby presvedčila aj mladého voliča?

No na Slovensku je najväčším problémom, že všetky strany volia prevažne staršie generácie. Žiaľ mládež, po tom všetkom čo vidí sa stáva apolitickou, čo osobne považujem za neodpustiteľnú chybu, Je to ale pre nás aj výzva. Výzva na otváranie ľudí prebúdzanie „Šípkovej Ruženky“! Budeme sa o to snažiť. Ja osobne som presvedčený že ľavicové myšlienky, hľadanie alternatívnych modelov usporiadania spoločenských pomerov voči kapitalizmu boli a i dnes sú blízke mladej generácii. V krajinách západnej Európy je to realita. Práve naša dnešná politika, svojou orientáciou na prítomnosť a budúcnosť a nie pohľadom do minulosti, snaha o hľadanie reálnych a predovšetkým odborných východísk pre riešenie problémov v oblasti sociálnej politiky, zdravotníctva, školstva, hospodárstva i ostatných rezortov a aktívne zapájanie mladej generácie do činnosti v našej strane dáva predpoklad preto, aby nám porozumela práve mladá generácia. Ubezpečujem Vás, že súčasný kapitalizmus v jeho Slovenskom prevedení dáva dostatok dôvodov na odstraňovanie sociálnej nerovnosti. Na to potrebujeme predovšetkým mladých, sociálnou skúsenosťou obohatených ľudí. Našou povinnosťou je ich hľadať a pripravovať na riešenie zložitých úloh v spoločnosti.

V prieskumoch verejnej mienky dlhodobo vedie SMER s vyše 40 percentami. Aké šance môže mať v takejto situácii slabšia ľavicová strana?

Je Smer – SD ak prehliadnem Róberta Fica vo svojej podstate skutočne ľavicová strana? Dnes si kladieme otázku, a túto otázku si časom bude klásť čím ďalej tým viac občanov,: Dokáže súčasná vláda realizovať svoju politiku, ktorú označuje za ľavicovú ? Chce vôbec takúto politiku robiť? Doposiaľ síce otupila antisociálne ostrie v spoločnosti, ktoré tu zanechala predovšetkým predošlá neoliberálna vláda, avšak zatiaľ robí len kozmetické úpravy tzv. dzurindových reforiem a neprehodnocuje ich komplexne. Chýba nám konkrétna vízia vlády, koncepcie po jednotlivých rezortoch. Ak by ona existovala, tak by sme mohli posudzovať či je skutočne ľavicová a mohli by sme robiť aj odpočet jej plnenia. Som presvedčený, že čas ukáže to čo my tvrdíme, že KSS má svoje významné miesto na politickej scéne Slovenska ba dokonca, že skutočná ľavicová politika na Slovensku bez KSS nie je možná.


Čo očakávate od tohtoročného zjazdu KSS?

Svojim zjazdom KSS ukončí svoju vnútornú konsolidáciu. Upraví stanovy strany tak, aby KSS pôsobila pružne v podmienkach v ktorých sa nachádza. Očakávam prijatie takých záverov zjazdu, takých dokumentov ktoré veľmi zreteľne zadefinujú KSS ako zásadovú, dôslednú a modernú ľavicovú stranu, ktorá bude pružne, realisticky a hlavne odborne reagovať na celospoločenské problémy. Taktiež očakávam veľmi výrazne omladenie vedenia strany a taktiež omladenia funkcionárov strany v okresoch i krajoch.

Ladislav Kováčik