Internetové zápisky

Neprispôsobiví Cigáni – prípad z Richnavy

pátek 28. říjen 2011 21:25

Jednou z tém súčasného Slovenska, ktorá si dlhodobo a naliehavo vyžaduje riešenie, je otázka neprispôsobivých cigánskych komunít. Na názory na túto problematiku som sa pýtal človeka z praxe obecnej samosprávy - JÁNA GRINVALSKÉHO, bývalého prednostu Obecného úradu v Richnave.

Ako prednosta Obecného úradu v Richnave ste sa venovali aj problematike nelegálneho tábora miestnych Rómov (Cigánov) v katastri obce. Skúste čitateľom priblížiť, kedy obydlia vznikli, koľko ich približne je, v akých podmienkach jeho obyvatelia v súčasnosti žijú, komu patria pozemky, na ktorých stavby stoja...

 

Ešte predtým, než som sa 1.1.2005 stal zamestnancom obce, som sformuloval projekt integrácie rómskej rodiny, ku ktorému sa vrátim neskôr. Prvé nelegálne príbytky boli na lesných pozemkoch zhotovené po vzniku národných výborov v roku 1945, postupne pribúdali a stále pribúdajú ďalšie. V súčasnosti sa v príbytkoch na lesných pozemkoch zdržuje asi 1900 ľudí, ich počet narastá, predpokladám, že v roku 2020 môže v lese nezákonne táboriť 3 až 5 tisíc ľudí.

 

Aké boli Vaše doterajšie pokusy riešit situáciu s nelegálnym táborom? Viem o Vás, že máte aj vlastnú ucelenú predstavu riešenia rómskej problematiky ako takej, v rámci Slovenska, skúste ju načrtnúť.

 

Cieľom projektu integrácie rómskej rodiny je začlenenie rodín z rómskych osídlení do prostredí bývania, vzdelávania a zamestnania rodiny v rozvinutom regióne Slovenska prostredníctvom sociálnych a vzdelávacích programov. Základnou spoločenskou jednotkou pre začlenenie je rómska rodina založená na manželstve ako celoživotnej zmluve muža a ženy (ďalej len rodina). Začleňovanie rodiny spočíva v postupnom osvojovaní prostredí bývania, vzdelávania a zamestnania rodiny prostredníctvom vzdelávacích a sociálnych programov. Obsahom sociálnych a vzdelávacích programov je stabilizácia rodiny, dočasné zlepšenie infraštruktúry v tábore, osvojenie modelového prostredia bývania, sociálne bývanie rodiny v rozvinutom regióne Slovenska spojené s osvojením prostredia zamestnania, začlenenie rodiny do prostredia bývania, vzdelávania a zamestnania rodiny v rozvinutom regióne Slovenska. Za rozvinutý región považujem región s rozvinutými spoločenstvami a skupinami, ktoré sa vyskytujú medzi jednotlivcom alebo rodinou a spoločnosťou daného štátu (intermediálne štruktúry). Patria k nim predovšetkým dva druhy spoločností, nadväzujúce na dva druhy utvárania vzťahov, a síce spoločnosti miestne (zväzok s územím) a profesijné (zväzok s výrobou a službami). Rozvinuté spoločenstvá sú jedinými prostrediami, do ktorých môžeme rómsku rodinu reálne začleniť. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou je, že začleňovaná rómska rodina je založená na celoživotnom manželstve muža a ženy. Len takáto rodina je stabilným spoločenstvom, ktoré je možné efektívne začleňovať. Program je kompatibilný s platnou legislatívou, je plne v súlade s aktuálnym zákonom o sociálnych službách a ďalšími predpismi. Projekt je v podstate súhrnom osvedčených princípov a postupov, aj keď má niekoľko špecifík. Je jedinečný v tom, že ustanovuje rodinu za základnú spoločenskú jednotku pre začlenenie, ustanovuje bývanie, vzdelávanie a zamestnanie za základné spoločenské prostredia pre začlenenie, ustanovuje kultiváciu za základný nástroj pre začlenenie a to všetko v zviazanosti so stabilnou rodinou založenou na celoživotnom manželstve.

 

 

Podľa Vás z hľadiska platných zákonov SR nie je možné hovoriť o rómskych obydliach pri Richnave ako o osade. Prečo?

Podľa nálezu Najvyššieho správneho súdu ČSR číslo 5957 zo dňa 16.6.1931 a číslo 19403 zo dňa 2.11.1934 (ktoré sú súčasťou našej platnej legislatívy): Osada je súbor usadlostí, ktoré tvoria pod osobitným menom samostatnú topografickú jednotku uznanú štátom ... rozumie sa ňou každá, so zreteľom k polohe obytných budov, zjavne oddelená časť obecného obvodu. Osady sú tak časti aglomerácií s riadnymi „legálnymi“ obydliami a príslušnou infraštruktúrou. Z uvedených dôvodov rómske táborisko nemôže byť osadou, a teda priestorom kde žije trvalá komunita, pretože tam nie sú stavby určené na trvalé bývanie, ale len nelegálne provizórne príbytky.

 

Do roku 1989 sa u nás oficiálne používal pojem „Cigán“, teraz sa používa „Róm“. Napriek tomu nejde z etnologického hľadiska o ekvivalentné slova – slovo Cigán ma širší význam a slovo Róm užší, ako jedna z vetiev Cigánov (druhou významnou skupinou su Sinti). Čo si myslíte o používaní týchto termínov?

 

U nás, na Spiši, je zaužívané označenie „cigán“, ktoré sa tradične bežne používa medzi ľuďmi. V úradných veciach sa používa označenie „Róm“. Podľa môjho názoru, ak rozlišujeme podľa národnosti, mali by sme hovoriť o Slovákoch, Rómoch, Nemcoch, Maďaroch, Rusínoch. Ak rozlišujeme podľa spoločenských skupín, tak vhodné označenie pre pôvodných obyvateľov na Spiši je „gadžo“ a pre doteraz nezačlenených migrantov z Indie „cigán“.

 

Čo hrozí, ak sa problém s neprispôsobivými Cigánmi naďalej nebude systematicky riešiť? Vidíte ochotu vážne riešiť problém zo strany súčasnej vlády? (Pozn. autora: Otázky boli vypracované pred vyslovením nedôvery vláde I. Radičovej.)

 

Ak sa cigáni „začleňujú“ len formálne a nasilu, bez riadnej kultivácie, dochádza k situáciám, ako keď sa cestnej premávky zúčastňujú „šoféri“ bez vodičského preukazu a teda bez absolvovania autoškoly. Znižuje sa bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, sú škody na majetku, zdraví a životoch. V prípade, že tých bez vodičského preukazu je veľa, dochádza k úplnému kolapsu dopravy. V dedinách, do ktorých sa nasťahovali vo väčších počtoch nevykultivovaní cigáni (ktorí si objektívne príslušné pravidlá nemali ako osvojiť), nastáva úplný kolaps v prostrediach bývania, vzdelávania a práce. Pôvodní obyvatelia z týchto dedín v panike utekajú (ak majú kde). Žiadna z povojnových vlád sa ani nepokúsila pripraviť pre cigánov „autoškoly“ (kultivátory) bývania, vzdelávania a práce so stanovenými kritériami pre vydanie „vodičákov“ (certifikátov) pre jednotlivé integračné úrovne. Vlády neriešením skutočného začleňovania cigánov oberajú celé regióny, v ktorých sa cigánske osídlenia nachádzajú, o budúcnosť.

Ladislav Kováčik