Internetové zápisky

Lučenec, 3. časť

pondělí 14. leden 2008 20:56

V tejto časti bude reč o Námestí Generalissima Stalina, hrobe českého vojaka v lučenskom lese a protikomunistickom pamätníku, ktorý prežil totalitu.

Písal sa rok 1919. Neuplynul ešte ani rok, čo odštartovala svoju púť Česko-Slovenská republika a už musela čeliť hrozbe dezintegrácie. 20. mája totiž začali na česko-slovenské územie prenikať maďarské boľševické ozbrojené skupiny, komandované z Lučenca a Košíc. 16. júna bola v Prešove vyhlásená Slovenská republika rád. Za internacionalistickými revolučnými heslami sa skrývali aj túžby obnoviť integritu Uhorska. Na území južného Slovenska vypukli boje medzi česko-slovenským vojskom a okupantmi, ktorí sa dopúšťali neľudského trýzenia zajatých vojakov i civilistov. Na zákrok diplomatických predstaviteľov Dohody v Paríži sa boli boľševici nútení napokon stiahnuť. 5. júla Slovenská republika rád odchodom týchto vojsk zanikla.

 

Pomník padlým v týchto bojoch bol odhalený 19. júna 1927 v lučenskom parku, autorom je štábny kapitán Alois Vrtíšek. Znázorňuje mladé dievča, podávajúce kvety osloboditeľom. Tento pomník v tichosti prežil aj obdobie komunistickej totality a vedľa dvoch pamätníkov sovietskym vojakom (jeden z nich je tiež v parku) je tak aspoň čiastočným vyvážením.

 

A teraz niečo, čo naozaj nemáte šancu dozvedieť sa z turistických príručiek. V lese sa nachádza hrob jedného z vojakov, bojujúcich za integritu Česko-Slovenska. Hoci spodok náhrobného kameňa prezrádza rok výroby 1933 (a meno kamenára Rusnáka), stále je veľmi slušne zachovaný a okoloidúci tu sem-tam zapália aj sviečku. Na vrchole náhrobného kameňa sa nachádza železný krucifix. Nápis na kameni znie: "TU PADOL ZA VLASŤ VOJÍN JOZEF BEDNÁŘ PEŠIEHO PLUKU 12 1899 + 30. V. 1919". (Ak by ste niekto mali cestu cez Lučenec a ste vlastenecky cítiaci, prípadne rodina dotyčného vojaka, kľudne sa zastavte a predtým ma skontaktujte e-mailom, prípadným záujemcom rád ukážem cestu k hrobu cez náš malebný lesík.)

 

A ešte aby sme nezabudli na to námestie. Súčasné Námestie republiky sa krátko po druhej svetovej vojne volalo Námestie Generalissima Stalina. O ostatných následkoch, ktoré komunizmus zanechal na meste Lučenec, som už písal v predošlých častiach.

 

 

Ladislav Kováčik