Internetové zápisky

Stupňovanie nevraživosti

pátek 14. říjen 2011 21:48

Na Slovensku je časť publicistov, ktorí pripúšťajú diskusiu len s predstaviteľmi ich (kozmopolitnej, prevažne "pravicovej") časti názorového spektra. Nebudem chodiť okolo horúcej kaše, mám na mysli najmä tvorcov časopisu Týždeň a relácie Lampa.

Zvlášť líder tohto zoskupenia žurnalistov Štefan Hríb "vyniká" veľmi zjednodušeným videním sveta, v ktorom existujú na jednej strane tí "dobrí, slušní, pravicoví, reformní" politici a potom už len tí "zlí, vulgárni, nacionalistickí, primitívni" a neviem ešte akí. Iste, Hríb pripúšťa a uznáva prítomnosť "zlých" politikov aj na svojej strane spektra. Ale počuli ste ho už niekedy vysloviť sa pozitívne o nejakom ľavicovom či pravicovom slovenskom národovcovi? Sotva ste mohli.

Hríbova relácia Lampa, vysielaná na verejnoprávnej televízii, sa nesie v duchu intolerancie jej moderátora voči iným názorovým prúdom, hlavne voči národovcom, takže sa málokedy stane, že je pozvaný aj niekto z tohto tábora. Je pravda, že boli a sú osoby, ktoré sústavne robia a robili národne orientovaným Slovákom hanbu. Ale zároveň je tu aj mnoho Slovákov, ktorí si svoju vlasť a svoj rod naozaj vážia a snažili sa alebo sa snažia urobiť čo najviac pre ich dobro. Týchto ľudí Štefan Hríb neregistruje? Ak registruje "čierne ovce" vo svojom košiari, mohol by sa pozrieť aj do toho susedného a istotne by aj tam našiel nejaké "biele". Chcelo by to len trošku nadhľadu. Myslím si, že chápem, prečo Hríb takýchto ľudí bojkotuje. Prebehne si rýchlo ich životopis a vidí - "aha - HZDS", "aha - KSČ", "aha - SNS" apod. a tým je preňho vec vyriešená. Stačí jediná takáto značka, a všetko dobré, čo kedy dotyčný človek vykonal, je tým zmazané. Môžem sa len domnievať, ale aj tento prístup je pravdepodobne len zámienkou niečoho iného - niečoho ako odporu k Slovákom a slovenskému spôsobu zmýšľania. A tie značky, tí Slotovia, Kotlebovia, či fotky Tisa s Hitlerom sú už len palicami, ktorých sa svetoobčan chopí, aby mohol "psa biť".

To, čo robia Hríb a spol. by som nazval stupňovaním nevraživosti voči inak (či už národne alebo ľavicovo) zmýšľajúcim ľuďom, ktorých vo svojej relácii zjavne zámerne bojkotuje. Pritom diskusiechtivých nacionalistov by sa na Slovensku našlo habadej. Ale to je ťažké vysvetliť človeku, pre ktorého nacionalista, národovec rovná sa stelesnené zlo. Tvorcovia Týždňa, Lampy a im podobní jednostranní novinári by si mali uvedomiť, že svojím selektívnym prístupom neurážajú len Slotu, či iného pochybného nacionalistu, ale aj (a hlavne!) všetkých členov, sympatizantov a voličov národoveckých zoskupení a strán -  ľudí, o ktorých radostiach, starostiach a úmysloch de facto nič nevedia. Títo ľudia potom zákonite nadobúdajú pocit, že sa s nimi neráta a - hádajte čo hrozí. Áno, radikalizácia časti týchto ľudí! Ak niekoho dlhodobo odsúvame do názorového geta, má určitú povahu a určité spoločenské zázemie, "vyrábame" tak nových extrémistov, potenciálne nebezpečných pre spoločnosť. U tých, čo majú lepšie povahové rysy a zázemie, spôsobíme "len" frustráciu a vytvoríme spoločenskú klímu, ktorá im bude výrazne komplikovať život, napríklad pri možnosti zamestania.

Iste, sú aj typy ľudí, ktorých treba zo spoločenskej diskusie vylúčiť. Napríklad ľudí, odsúdených za zločiny. Kde ale nájsť tú deliacu čiaru? Hríbovi ako "americkému vlastencovi" (tak sa sám nazval) by som odporúčal inšpirovať sa princípom z USA, kde sa netrestá publikovanie, či vyslovenie žiadnych názorov, ale len priame výzvy na násilie. Podobný deliaci princíp by mohol byť uplatňovaný aj v diskusných reláciách (nielen tej Hríbovej).

V spoločnosti by mala existovať férová súťaž názorov a nemal by z nej byť vylúčený nikto len kvôli názorom. Českému prezidentovi Václavovi Klausovi, kedysi vyčítali, že do svojho sídla pozval predsedu komunistov. Túto kritiku vtedy Klaus komentoval v tom zmysle, že sa nemôžeme tváriť, že komunisti neexistujú, lebo by to bola pštrosia politika. Nemusíme mať niektoré názorové skupiny v obľube, nemusia nám byť sympatickí, ale úplne ich vytesňovať z verejnej diskusie by bola obrovská chyba. Čo je to za demokracia, čo je to za slobodný režim, kde má hŕstka ľudí neobmedzený prístup do médií a ostatní sú marginalizovaní?

Predsa len je však na Slovensku voči národovcom o niečo lepšia klíma, než v Česku. Pripisujem to tomu, že u nás dlhodobo pôsobí silná strana s nacionalistickým programom, kým v Česku národoveckú politiku reprezentujú len menšie hnutia a strany. Nech si o SNS myslíme, čo chceme, je jej prítomnosť v politickom spektre užitočná v tom zmysle, že brzdí agresivitu žurnalistov a politikov voči národovcom ako takým. Kým v Česku je každý nacionalista pre médiá automaticky extrémista.

Nech máme taký názor, či onaký, môžeme sa hádať, môžeme diskutovať, môžeme argumentovať proti tomu druhému táboru, ale nikdy nezabúdajme, že sme všetci Slováci, resp. príslušníci jedného štátu, Slovenskej republiky. Máme rôzne odlišné, ale máme aj spoločné záujmy a tie by sme mali vedieť spoločne brániť. Či už sme konzervatívci, socialisti, sociálni demokrati, liberáli atď. Na jednostranné zdôrazňovanie rozdielov medzi nami môžeme jedného dňa ukrutne doplatiť. A bude to v deň, kedy sa objavia skutoční nepriatelia nás všetkých, pochádzajúci z prostredia inej civilizácie, sfanatizovaní svojím zvráteným poňatím náboženstva. Nemali by sme čakať na ten deň, ale mali by sme si definovať naše spoločné ciele už teraz a nie sa nezmyselne rozoštvávať a vylučovať z okruhu "slušných ľudí", ako to robí Štefan Hríb.

Ladislav Kováčik

Žádný diskusní příspěvek dosud nebyl vložen.