Internetové zápisky

Úlohy pre každého z nás

úterý 30. srpen 2011 15:38

Prvého septembra si pripomíname opäť Deň ústavy Slovenskej republiky. Či bude kozmopolitná tlač opäť strúhať posmešky ako napríklad pri príležitosti sviatku svätých Cyrila a Metoda, to nás nemusí zaujímať. Zamyslime sa radšej nad tým, čo pre nás znamená náš štát a aké máme predstavy o tom, ako sa má ďalej uberať.

Slováci mali zložité dejiny a netreba, aby sme ich tu celé rekapitulovali. Podstatné je, že v roku 1989 sa po dlhom čase objavili aj pre náš národ nové podmienky, ktoré umožňovali, aby sme viac mohli zasiahnuť do tvorby vlastného osudu. Okrem názorovej plurality a trhovej ekonomiky bol plodom ponovembrového vývoja aj nový samostatný štát so svojou ústavou. Slováci a ďalšie národnosti, žijúce na území Slovenska, tak vstúpili do novej etapy. Ďalší vývoj našej krajiny i európskeho priestoru ukázal, že boj o miesto Slovákov pod slnkom sa zďaleka neskončil. To, čo sme počuli 1. januára 1993, či v novembri 1989, nebola oslavná salva, ale štartovný výstrel. Inak povedané, to, čo sme vtedy dostali bola viac možnosť, než hmatateľná, aktuálna skutočnosť.

Samostatnosť Slovenska i schválenie jeho ústavy boli teda nesporne historickými okamihmi, no je zrejmé, že ak chceme ako národ i ako občania, jednotlivci žiť v dôstojných podmienkach, budú musieť prísť ešte ďalšie významné chvíle, rovné tým z rokov 1989-1993, ba či možno svojím významom ich presahujúce.

Lebo od roku 1989 sme boli svedkami mnohého, čo sme si neželali a čo nám zďaleka neprospeje. Patrí sem vláda strán na úkor skutočnej moci občana, negatívne dôsledky centralizácie Európy, hrozný stav korupcie a klientelizmu, podrývanie zdravých spoločenských hodnôt a marenie duchovného potenciálu národa zo strany súkromných médií a reklamy, neriešenie rómskej (cigánskej) problematiky, rozpredávanie dôležitých štátnych podnikov do zahraničia, nezamestnanosť, chudoba, týkajúca sa zvlášť určitých regiónov, diskriminácia slovenských podnikateľov oproti veľkým firmám zo zahraničia a tak ďalej a tak ďalej.

Všímam si, že prichádza obdobie, kedy ľudia už začínajú lepšie chápať podstatu systému, v ktorom žijeme a neveria, že Slovenská republika je skutočne zvrchovaný, demokratický a právny štát, ako sa to píše v našej ústave. Na internete vznikajú iniciatívy na zlepšenie súčasného stavu systémovými zmenami, hovorí sa o priamej demokracii, či možnosti odvolávať poslancov. Vo veľkom sa podobné hlasy ozývajú v Španielsku, kde majú mnohí občania už plné zuby redukovania chápania demokracie na systém dvoch strán a tiež alarmujúcej miery nezamestnanosti najmä u mladých ľudí. Tieto protesty, trvajúce už od mája, sú vážnym podnetom nielen na zamyslenie, ale aj na aktivitu nás Slovákov a vôbec občanov Slovenska.

Demokratizácia, ozdravenie nášho života ako národa, to sú vážne úlohy, ktoré stoja pred každým z nás. Už nie v prvom rade pred politikmi - tí sú z dnešnej situácie v podstatnej miere vinní, či už sa hlásili k strane oficiálne pravicovej, ľavicovej, či národnej.

V septembri 1992 sme získali ústavu ako svojbytný národ, hlásiaci sa k svojim koreňom i k svojmu právu na lepšiu budúcnosť. Je na nás a našej vôli a snahe, čo z toho si skutočne osvojíme a čo zostane len na papieri.

Ladislav Kováčik

Žádný diskusní příspěvek dosud nebyl vložen.