Internetové zápisky

Pod vlajkou "ruského vojaka"

pondělí 16. květen 2011 21:53

Pri pohľade na nové číslo Mestských novín v Lučenci vidím zase ten starý známy výjav. Pamätník obetiam druhej svetovej vojny a hlúčik ľudí okolo neho. Podobnú titulnú stranu sme mali už v januári, pri výročí "oslobodenia" mesta. Naozaj neexistujú dnes podstatnejšie témy pre Lučenec ako tie spred vyše 60 rokov?

Ja vôbec nechcem paušálne útočiť na vojakov, dôstojníkov, či generálov niekdajšej Červenej armády ako takej. Ale chcem útočiť a chcem kritizovať symbol, ktorým sa pre nás následkom desaťročí budovania socializmu "ruský vojak" stal.

Tento "ruský vojak" (ďalej RV) len hmlisto a neurčito a do značnej miery zavádzajúco reprezentuje skutočných historických vojakov Červenej armády v druhej svetovej vojne. Čo to boli za ľudia? Hrdinovia? Zločinci? Obyčajní ľudia? Určite každá z tých skupín bola prítomná. Tak ľudia, ktorí išli len z povinnosti, ako aj tí, ktorí boli srdcom vlastencami a išli bojovať proti nebezpečnému nepriateľovi. Ako aj vyslovení boľševici, ktorí si túto vojnu interpetovali po svojom. Aj tí, ktorí "kradli hodinky" či znásilňovali ženy, aj tí, ktorí jednoducho "museli", aj tí, ktorí preukázali osobnú statočnosť.

RV, ktorý sa nám neustále ponúka, nie je všetkým z toho. Vzhľadom k tomu, ako sa negatíva konca druhej svetovej vojny zo strany ZSSR zamlčujú, je vlastne niečím výsostne fiktívnym. A účelovým. Nie je vlastne symbolom historického ruského vojaka, ani konkrétneho, ani akéhosi zovšeobecneného. Nie je ani len symbolom slovanstva, to už vôbec nie. On je len a jedine symbolom Sovietskeho zväzu a komunizmu.

Ale symbolom, ktorému sa dodnes mĺkvo klaniame. A mlčíme o zverstvách, či nedostatočnej činnosti Spojencov, všímame si len to, čo sa nám hodí. Chválime víťazov a haníme porazených. Ako sa to v dejinách deje opakovane.

Kto chce pochopiť, pochopí a kto nie, bude sa na mňa hnevať. Ale ja naozaj nechcem kopať do žiadneho skutočného hrdinu. Po tých však nemusíme ísť len do obdobia druhej svetovej vojny. Tých máme aj našich dejinách, či dejinách slovanských národov požehnane, stačí otvoriť oči a knihy. Aj takých, ktorí neboli členmi organizácií spojených s totalitnou ideológiou. Koniec koncov, veľa takých, ktorí venujú svoje úsilie, čas a prostriedky pre Bohu a ľuďom milé účely, je dosť aj dnes. Skôr si chcem pripomenúť takých, než spomínaného RV.

A na záver provokatívna otázka: Viete si predstaviť, že by sme v súčasnosti slávili 8. či 9. mája nie Deň víťazstva nad fašizmom, ale Deň víťazstva nad komunizmom a pripomínali si ho pri pamätníkoch vojakov Wehrmachtu? Žiaľ, ja si to skoro aj viem predstaviť.

Ladislav Kováčik

vQUBjPUrdOJZwraffVMFNB08:2630.7.2011 8:26:46
LežatkaPlynule navazuji07:1917.5.2011 7:19:35

Počet příspěvků: 2, poslední 30.7.2011 8:26:46 Zobrazuji posledních 2 příspěvků.