Internetové zápisky

Poľudštení hrdinovia

úterý 3. květen 2011 11:39

V poslednom čase nie som príliš veľký filmový fanúšik, avšak z toho, čo som videl, mi vyplnul zaujímavý postreh.

Či je stále núdza o nové príbehy, či je v kinematografii priveľa adaptácií a nových spracovaní starých príbehov, si nedovolím posúdiť. Každopádne však existuje niekoľko filmových hrdinov, ktorí sa stále periodicky vracajú ako kométa, krúžiaca okolo Slnka.

Mám na mysli konkrétne Batmana, Supermana a Jamesa Bonda. Vtipné a asi aj dosť výrečné je, že ani jeden z týchto hrdinov neuzrel svetlo sveta na filmovom plátne. Batman a Superman začínali na papieri komiksových zošitov a James Bond sa zrodil v populárnej literatúre.

Nebudem dlho vykladať, koľko filmov sa o kom natočilo, zameral by som sa len na posledné a predposledné spracovanie týchto postáv.

Batman sa dostal v roku 1997 do slepej uličky, kam ho zaviedli režijné štýly temného Tima Burtona a detinského Joela Schumachera. Postava tajomného bojovníka z Gothamu však stále ukrývala v sebe veľký potenciál, bolo len treba začať ho písať a tvoriť úplne od začiatku, teda opierajúc sa len o komiksy - a nie o nevydarenú burtonovsko-schumacherovskú sériu. A tak Batman začal žiť svoj nový život v roku 2005  filmom Batman Begins (Batman začína). Neskôr vzniklo pokračovanie The Dark Knight (Temný rytier). A keď hovorím žiť, mám na mysli naozaj žiť, lebo obecenstvo bolo z nového poňatia nadšené.

Je zaujímavé, že podobne ako Batman, aj Supermanovo staré spracovanie, seriál Lois & Clark: The New Adventures of Superman (Lois a Clark: Nové dobrodružstvá Supermana) skončil v roku 1997. Dean Cain a Teri Hatcher v úlohách titulnej dvojice nás dozaista bavili, avšak ukázalo sa, že aj Superman sa dá poňať diametrálne odlišne. Svoju novú púť začal kryptonský hrdina opäť na televíznych obrazovkách v seráli Smallville. Zmenil sa. Nielen, že omladol, zmenila sa celá atmosféra jeho príbehov. Za zvlášť dobrý ťah považujem angažovanie skladateľa Marka Snowa, ktorý mal na svedomí aj hudbu k Aktom X. A aj nový Superman je tak trochu ako Akty X. A tak trochu ako mládežnícky seriál, avšak vôbec nemám pocit, žeby mu to škodilo.

Konečne James Bond. Ten sa odmlčal po roku 2002, kedy si v podaní Piercea Brosnana povedal, že "zomrie inokedy" (Die Another Day). Ale on asi naozaj medzičasom zomrel, pretože postava, ktorá sa nám predstavila pod týmto menom v roku 2006 vo filme Casino Royale, sa mu podobala len symbolicky. Bond Daniela Craiga vedel ženu skutočne milovať a dokázal nás držať v napätí aj pri obyčajnej hre pokra. Pokračovanie prišlo už v roku 2008 pod názvom Quantum of Solace.

Čo majú znovuzrodenia všetkých troch hrdinov spoločné? Nový Batman, Superman, či James Bond sa nás už nesnažia pobaviť príbehmi, akoby vymyslenými žiakom prvého stupňa základnej školy. Ich nové verzie, hoci je v nich stále veľa nereálneho a nemysliteľného, vyžarujú aj čosi podobné našim životom. Už detailnejšie vidíme, ako sa cítia, čo si myslia a kým vlastne sú. Samozrejme, nielen tieto tri ústredné postavy, ale aj ostatné, ktoré ich obklopujú. Obzvlášť by som vyzdvihol herecký výkon Michaela Rosenbauma v úlohe zloducha (či skôr budúceho zloducha) Lexa Luthora v seriáli Smallville.

Nastalo teda, keď to poviem úplne jednoducho, poľudštenie týchto troch postáv a ich príbehov. A ja si kladiem otázku, s čím tento trend súvisí? Alebo nejde vôbec o trend, len o akúsi zhodu náhod?

Zoberme si významné udalosti zhruba od roku 1989. Pád železnej opony a zánik Sovietskeho zväzu vytvárali akýsi pocit pohody, šťastia a nových možností a tak nebolo potrebné príliš hĺbať a špekulovať a už vôbec nie o fiktívnych postavách. Vravíte, že bola vojna na Balkáne? To bolo príliš ďaleko tak od väčšiny Európy, ako aj od USA.

Ale potom prišiel 11. september. Vytriezvenie, ale len čiastočné. Úplne nás do reality vrátila celosvetová ekonomická a finančná kríza. Aj postkomunistické krajiny už dávno pochopili, že blahobyt tak rýchlo nedosiahnu. V USA zas vládol extrémne polarizujúci prezident George W. Bush a vojna v Iraku už stála amerických občanov viac zdrojov, než bombardovanie Juhoslávie.

Tak sa nám teda aj na Západe, aj na Východe skončila idylka a to poznačilo aj našich starých hrdinov. Ktorý z hrdinov precitne ako ďalší? Ja by som bol celkom zvedavý napríklad na sondu do duše Hercula Poirota. Pretože ak by bol aspoň napoly skutočný, určite by nebol taký dokonalý, ako nám ho vykreslil David Suchet.

Ladislav Kováčik