Internetové zápisky

Osnovateľ nevoľníctva

pondělí 4. duben 2011 17:14

Na internete som našiel vskutku neuveriteľný článok. To, že je dva roky starý, až tak neprekáža, pretože sa zaoberá ešte omnoho staršou témou.

Nuž, k veci: Známy publicista Lukáš Krivošík sa v komentári na Aktualitách.sk zo 14. augusta 2009 zaoberá osobou uhorského palatína Štefana Verbőciho a jeho dielu Tripartitum. Predstavuje ho ako jedného z najváženejších právnych učencov Uhorska, cituje jeho myšlienky, poukazuje na jeho slovenský pôvod a prichádza k nápadu, že by bolo vhodné jeho výroky dať na tabule na Národnú radu, či Najvyšší súd.

Ak si autor komentára dielo Tripartitum prečítal, mal by vedieť, že táto zbierka obyčajového a zákonného práva okrem iného fixovala "večité pripútanie poddaných k pôde, čím prispelo k formovaniu tzv. druhého nevoľníctva". (Lexikón slovenských dejín, Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava 1997.) Uhorský snem dielo prijal v roku 1514, ako reakciu na sedliacke povstanie Juraja Dóžu. Avšak súviselo to ešte s niečím iným. Koncom 15. a začiatkom 16.storočia, keď sa poddaným obmedzovali možnosti hospodárskych činností, napríklad lovu zveri, a taktiež sa zhoršovalo právne postavenie poddaných, mali poddaní ešte určitú možnosť úniku. Tým, že mali právo sa sťahovať, mohli sa dostať do výhodnejšej poddanskej závislosti alebo stať sa obyvateľmi miest a získať tak aj osobnú slobodu. Práve tomu malo byť od roku 1514 koniec. Nastalo vyše 250 rokov nevoľníctva. Konkrétne minimálne povinnosti, ustanovené na sneme boli takéto: poddaný musel zemepánovi odovzať ročne 1 zlatý, 1 deň v týždni mal robotovať na panskom, mal platiť deviatok, odovzdávať mesačne jedno kura, ročne dve husi a 10 usadlostí malo každý rok odovzdať jednu vykŕmenú ošípanú. Spomenutý rozsah robôt sa však ešte postupom času na jednotlivých panstvách zvyšoval. Snáď by bolo ešte dôležité pripomenúť , že nasledujúce 16. storočie bolo hlavne storočím bojov s Turkami. Finančnú stránku vojny mali na svojich pleciach tiež poddaní a tak museli okrem ostatných povinností ročne zaplatiť dve zlaté ako subsídium (mimoriadnu vojenskú daň). (A mohol by som ešte písať o priamych dôsledkoch vojny pre poddaných v Uhorsku.)

Treba spomenúť ešte inú vec. Kým za vlády Mateja Korvína (1458-1490) význam miest vzrastal, za slabých Jagelovcov sa dial presný opak. Stavy začali do mestských práv a privilégií zasahovať a zabránili aj pokusom miest o získanie práva na spoluúčasť na správe krajiny. Tu máme odpoveď, prečo sa rané kapitalistické vzťahy nemohli vytvoriť u nás už v tej dobe, podobne ako sa vytvárali trebárs v Holandsku.

A teraz uvážte tú schizofréniu. Lukáš Krivošík ako jeden z najvýraznejších zástancov názorov blízkych laissez-faire kapitalizmu na Slovensku nám dáva za vzor osnovateľa takých zákonov, ktoré vývin k takémuto ekonomickému systému výrazným spôsobom hatili a ktorý bol v tom čase dokonca istý čas palatínom - ale zastával aj iné významné krajinské funkcie. Jeho rod patril k najznámejším v Uhorsku. A určite bude ešte dôležité spomenúť jeho kolaboráciu s protikráľom Jánom Zápoľským, ktorá rozdeľovala uhorské šľachtické sily a otvárala tak cestu Turkom, ako aj s Turkami samotnými.

S tým, že by sme ako Slováci a Maďari mali hľadať osobnosti, ktoré nás spájajú, súhlasím. Štefan Verbőci však takouto osobnosťou nemôže byť.

 

Ladislav Kováčik