Internetové zápisky

Herakleitos

sobota 8. prosinec 2007 11:09

Aj keď je reč (logú) spoločná (xynú), mnohí žijú, ako keby mali svoje vlastné vedomie (fronésin).

Keď Herakleitos hovoril o logu, spájal v tomto pojme všetky jeho významy, teda reč, slovo, rozum, miera, zákon, princíp aj jedno. Logos je reč sveta, ktorá má logickú stavbu a zjavuje človeku zmysel sveta.

Herakleitos hovorí, že mnohí ľudia – a podľa neho dokonca väčšina - si neuvedomuje, čo sa v súvislosti s nimi deje. Žijú akoby v spánku. No na priblíženie k logu je potrebné bdenie.

Vlastné vedomie, fronésin, sú predsudky. Je to ten spánok, ktorý zabraňuje ľuďom, aby poznávali logos a podieľali sa na ňom.

Čo sa týka zliatia všetkých významov v jeden (logos), je na mieste určitý skepticizmus ohľadne tohto kroku. Položme si otázku, či nejde len o bezhlavú , ale pohodlnú konštrukciu. Pokúsme sa najprv analyzovať ten pojem. Treba mať na vedomí, že logos nie je svetom samotným, ani jeho hlavným, vedúcim princípom, ale spôsobom, ako sa svet vzťahuje k nám – akýsi mravný zákon, ktorý treba hľadať v sebe. (Podobne ako kresťania hovoria o zákone vpísanom do duše každého človeka, aj keď tam je to, pravda, zákon, daný osobným Bohom.)

Teda človek, ktorý pátra po pravde sám v sebe, je bdelý a ide správnym smerom. Kto, naopak, podlieha ilúziám, ktorými sú jeho vlastné predsudky, spí. Schopnosť poznávať samého seba je podľa Herakleita tým, čo robí človeka človekom. Na prvý pohľad pôsobí pomerne zvláštne, keď Herakleitos vyzýva uchýliť sa do svojho vnútra, ale zároveň vyzýva odmietnuť vlastné predsudky – fronésin. Zmýliť nás môže slovíčko “vlastné”. Ale fronésin je asi niečo, čo vzniká následkom rôznych vonkajších vplyvov. Keď tieto predsudky aplikujeme v reči, výsledkom by mala byť fátís – trhová reč.

Herakleitov návrh “obrátiť sa dovnútra” vyzerá veľmi sympaticky, je v ňom veľa pravdy. Sledovať deje sveta bez poznania podstaty ich aktérov nás vskutku vedie k pomýlenému prístupu k svetu, k životu, k ľuďom. Keď si vybavíme súčasný konzumný svet, hneď ľahko nájdeme paralely s tým, o čom hovorí Herakleitos. Erotické kluby a bary, ktoré lákajú ľudí na pôžitok bez akéhokoľvek vnútorného zmyslu, akoby zaväzovali človeku oči pred jeho vlastným vnútrom a tým aj pred vnútrom druhých, alebo ak použijem Herakleitovu metaforu – tento zmysel človeka uspávajú. Podobnými príkladmi na tento logos uspávajúcí vplyv prokonzumnej propagandy sú reality shows, bezduché televízne filmy a seriály, populárni ľudia, hlásiaci sa k marihuane, fetišizácia populárnych osobností, hudobných skupín alebo športových klubov, dôraz na finančný zisk namiesto duchovných hodnôt a podobne. Spomeňme si, keď sme my robili niečo založené na zmyslovej príťažlivosti príliš dlho, vtedy sme sa cítili akýsi otupení. Vplyv fronésin slabol, vplyv logu narastal.

Pozitívne sa dá hodnotiť aj Herakleitovo uznávanie uvažovania o sebe samom ako o cnosti. Herakleitos má ďaleko od gnosticizmu, podľa ktorého poznanie pravdy bolo vecou “zvláštneho zasvätenia”. Podobný bol však duch tzv. eleuzínskych mystérií, ktoré však Herakleitos vyznával, takže táto skutočnosť pôsobí na pozadí jeho filozofie rušivo. Každopádne, Herakleitos sa údajne eleuzínskej hodnosti bazilea vzdal, čomu som na základe mojej reflexie o jeho názoroch náchylný veriť.

Aby sme to zhrnuli, ku každému z nás “prehovára” ten istý zákon-logos. Je pre každého človeka rovnaký, pretože všetci máme rovnakú podstatu. Je len jeden, čo je tiež jeden z významov slova logos (resp. jedno). Keď sa príliš obrátime k vonkajšiemu svetu, dostaneme sa pod vplyv fronésinu a budeme používať fátís. Práve na tejto pôde dochádza k rozdielom a rozporom v mienkach. (Ako príklad si uveďme stret dvoch sfanatizovaných táborov futbalových hooligans, ktoré fandia tímom, stojacim proti sebe.) Ľudia sú tak vskutku pod vplyvom akéhosi vlastného vedomia, ktoré sa stavia proti pravde. Na pôde logu je naopak len pravda, ktorú môže spoznať každý skúmaním v sebe samom. Spoznaním podstaty seba samého človek pochopí aj podstatu druhých, čo vyplýva z toho, čo sme povedali.
Ladislav Kováčik