Internetové zápisky

103 rokov od Černovskej tragédie

neděle 31. říjen 2010 12:24

Černová, kedysi samostatná obec, dnes mestská časť Ružomberka, sa nachádza na západ od Ružomberka, v západnej, dolnej časti Liptova, na úpätí Veľkej Fatry.

Je to miesto, ktoré sa oplatí vidieť. Nájdete tu napríklad staré, ale zachovalé a udržiavané sedliacke domy, dokumentujúce stav niekdajšej architektúry. V jednom z nich sa nachádza aj expozícia venovaná významnému rodákovi, katolíckemu kňazovi a politikovi Andrejovi Hlinkovi, ktorý zosobňoval katolícku politiku na Slovensku po vyše tri desaťročia. Aktivizoval sa ako za Uhorska, tak za Československa a dá sa o ňom povedať, že skoro vždy išiel proti prúdu. Nebál sa postaviť ani svojmu diecéznemu biskupovi Párvymu, keď mu ten uložil nespravodlivé cirkevné tresty - zjavne za jeho politickú angažovanosť a názory. Hlinku si Černovčania uctili aj bustou, ktorá je umiestnená pred budovou fary. Na kameni pred farou je nápis: "Túto farskú budovu r. 1927 dal postaviť  Andrej Hlinka". Nápis pod bustou zas vystihuje odkaz Andreja Hlinku slovami: "Andrej Hlinka 1864-1938 černovský rodák, katolícky kňaz, obranca slovenského ľudu; native of Černová, Catholic priest, defender of Slovak nation".

S menom Andreja Hlinku sa spája aj tragická udalosť, ktorá vážne ovplyvnila zahraničnú verejnú mienku o režime Uhorska. Hovorí o nej aj pamätná tabuľa, nachádzajúca sa na budove pošty a knižnice: "27. október 1907. V tento pamätný deň zaznelo na tomto mieste 24 výstrelov z pušiek uhorských žandárov. Ich výsledkom bolo 15 mŕtvych, 12 ťažko a 40 ľahko ranených. Černovské udalosti po potlačení slovenského národného života v r. 1875 boli výkrikom, ktorý pobúril všetky demokratické vlády v Európe. Nech sa miesto streľby v Černovej stane trvalým symbolom boja za národnú slobodu v srdci každého Slováka. Mesto Ružomberok 27. 10. 1990".

Potýčka vznikla kvôli odporu miestnych obyvateľov voči tomu, aby ich nový kostol vysvätil farár z Likavky. Oni si želali prítomnosť Andreja Hlinku, ktorý sa o výstavbu kostola významne zaslúžil. Mimochodom, aj samotný kostol je dobrým dôvodom na návštevu Černovej. Hneď na prvý pohľad vás zaujme jeho mohutnosť. Kostol vykazuje (pseudo-)gotické prvky a jeho projektantom bol známy budapeštiansky architekt Milan Harminc. Popri vraždách a zraneniach bolo mnoho veriacich v súvislosti s dianím v Černovej aj uväznených.

A nasledovala medzinárodná odozva. Černovskú tragédiu odsúdili osobnosti ako francúzsky slavista Ernest Denis, britský novinár Robert William Seton-Watson, spisovatelia Bjørnstjerne Bjørnson z Nórska a Lev Nikolajevič Tolstoj z Ruska. Seton-Watson, známy aj ako Scotus Viator, má v Ružomberku na Mestskom úrade bustu, ktorú mu na 30. výročie černovských udalostí venovali predstavitelia slovenskej mládeže. Autorom architektonického návrhu busty bol Jozef Švidroň. Ale väčšmi s Ružomberkom súvisí osobnosť Leva Tolstého, keďže sa tu narodil i tu zomrel jeho osobný lekár Dušan Makovický, ktorý tiež pôsobil ako prekladateľ.

V Černovej tragédiu okrem pamätnej tabule pri mieste činu pripomína najmä pomník jej obetiam na cintoríne. Zásluhu na ňom majú najmä americkí Slováci. Projektovali ho Miroslav Motoška a Juraj Sládek. Slávnostné odhalenie sa konalo v deň 25. výročia masakry. Prítomní boli aj Andrej Hlinka a Milan Hodža, ktorý v roku 1907 interpeloval ako poslanec na uhorskom sneme. Dominantou pomníka je veľký kamenný kríž s Kristovou tvárou. Spodné, bočné časti pomníka prezrádzajú konkrétne mená obetí masakry a ich vek. Na konci zoznamu sú aj mená dvoch pätnásťročných dievčat.

Aj také teda bolo Uhorsko, aj také bolo 20. storočie. Černovská masakra musí zostať v trvalej pamäti Slovákov, ale aj Maďarov, ktorí s úctou spomínajú práve na toto obdobie a u ktorých je radikálny, revizionistický nacionalizmus na výraznom vzostupe. Je tiež nemiestne poukazovanie na to, že niektorí zo strieľajúcich žandárov mali slovenský pôvod. Černová nebola záležitosťou jednotlivcov, ale záležitosťou Uhorska a jeho zriadenia. Pokyn na strieľanie dal ružomberský slúžny a mnohovravná je aj reakcia súdov. A možno mám medzeru, ale veru som ešte nepočul, že by sa za tieto udalosti niekto niekedy ospravedlnil. Zopakuje sa ešte Černová?

Ladislav Kováčik