Internetové zápisky

Wikipédia naša každodenná

neděle 17. říjen 2010 10:00

Niektoré internetové stránky sa stali doslova fenoménmi. Medzi tie celosvetové patrí trebárs sociálna sieť Facebook, či vyhľadávač Google, ale aj Wikipédia.

Ako sa rozširoval internet, rástla aj angažovanosť jeho takzvaných radových užívateľov. Tak získavali popularitu blogy, internetové diskusie, sociálne siete. A súčasťou tohto pohybu bola aj Jimmym Walesom založená "open content" webová encyklopédia - Wikipédia.

Ako každý veľký projekt, našla si aj ona svojich zanietených stúpencov aj zarytých odporcov. Stúpenci argumentujú, že obsah encyklopédie je kontrolovaný veľkým počtom ľudí, čo je pomerne silnou poistkou voči nepravdám v článkoch. Na druhú stranu, odporcovia odmietajú "ľudovosť" encyklopédie a spoliehajú sa radšej na texty, písané zaručenými odborníkmi v danom vednom odbore či problematike. Aj oni však väčšinou uznávajú význam Wikipédie ako rýchleho a spoľahlivého pomocníka na nájdenie alebo pripomenutie si aspoň základných údajov o nejakej téme.

Ale dosť už bolo všeobecných rečí. Vlastne som chcel písať o tom, aké skúsenosti mám s Wikipédiou ja a ako vnímam jej jednotlivé jazykové mutácie.

Je asi logické, že hlavne na anglickej mutácii nájdete články, ktoré môžete síce kritizovať, no nemôžete ich obísť len tak mávnutím ruky. Pokiaľ ide o skutočne výraznú a medzinárodne prepieranú tému, výsledkom sú články, ktoré budia dojem objektívnosti a nestrannosti v pomerne vysokej miere. Avšak sú témy natoľko kontroverzné, že sa dohoda o podobe článku dosahuje len veľmi ťažko. To je trebárs prípad článku o srebrenickom masakre. Pozor si treba dať najmä na témy, ktoré médiá anglicky hovoriaceho sveta prakticky obchádzajú. V článku o Slovenskej národnej strane napríklad nejaký čas svietil stranícky znak orlice vedľa nacistickej orlice z Tretej ríše a to bez jasného komentára. Zaujímavý bol aj spor o článku s názvom Zoznam diktátorov (List of dictators). Zoznam zahŕňal mená ľudí, ktorí boli aspoň nejakou časťou odbornej verejnosti či médií považovaní za diktátorov v modernom slova zmysle. Na zozname nechýbal napríklad aj slovenský prezident Jozef Tiso. Článok bol však po čase zrušený s odvolaním na to, že neexistuje žiadna jasná charakteristika či definícia o tom, kto je vlastne diktátor (a kto nie je).

Anglická Wikipédia je, samozrejme, ako každá jazyková mutácia, naklonená viac témam, týkajúcim sa národov, ktoré majú daný jazyk ako materinský. Pekne to vidíte, keď použijete funkciu náhodnej stránky (Random article). Zároveň je však táto mutácia aj tematicky najglobálnejšou, čo je pochopiteľné, veď angličtina je vlastne najrozšírenejší svetový jazyk.

Veľmi problematická je slovenská verzia Wikipédie. Nie je také zložité nájsť tu články so zavádzajúcim obsahom a priam sa to tu hemží článkami málo kompletnými (tzv. výhonky - stubs). Dlho v niektorých článkoch prežívajú aj vyslovené žarty a neseriózne informácie. Príkladom násilného poslovenčovania je tu prístup ku kórejským menám. Hoci celý svet (včetne všetkých slovenských médií) hovorí "Kim Čong-il" a "Pan Ki-mun", na slovenskej Wikipédii máme články "Čong-il Kim" a "Ki-mun Pan". Lebo... veď v slovenskom pravopise sa uvádza prvé krstné meno a potom až priezvisko. Slovenská Wikipédia chce byť skrátka pápežskejšia ako pápež!

Hoci z maďarčiny ovládam len málo, zaujímavá je pre mňa aj maďarská verzia a to konkrétne jej články o slovenských obciach. Sú tu pomerne podrobné články o každej z nich a idú nad rámec bežných článkov o slovenských obciach na slovenskej Wikipédii. Na rozdiel od slovenskej mutácie je tu zjavný aj veľmi jednotný prístup k týmto článkom. Na druhú stranu, vypovedá to o tom, že články napísal úzky okruh ľudí, ak nie len jeden človek, a na slovenskej Wikipédii zas ide o výrazne tímovú prácu. Ešte treba dodať, že v maďarskej verzii sú všetky obce (včetne tých najsevernejších obcí na Orave či Liptove) uvedené najskôr v maďarskej (a často teda umelo pomaďarčenej) verzii. O motivácii takéhoto prístupu nejdem špekulovať, ale určite je to lepšie, než keby niektoré názvy boli v maďarčine a iné v slovenčine - bolo by to zbytočne chaotické.

A ešte sa pristavím pri českej Wikipédii. Navštevujem ju dosť málo, ale páči sa mi jej prístup k aktuálnym záležitostiam. Sú tu celkom vyčerpávajúce články k témam ako trebárs Dělnická strana, či týždenník Respekt. Zaujímavé je tiež pokrytie takej "témy" ako satirická skratka KSČSSD.

Myslím si, že nie je na mieste Wikipédiu ani prehnane velebiť, ani ju zatracovať. Každý zdroj, každá kniha či internetová stránka môže obsahovať chyby. Wikipédia je pre mňa jednou internetovou stránkou, jedným zo zdrojov. Keď nájdem niečo zaujímavé vo Wikipédii, je dobré si pozrieť ďalší zdroj, alebo aj viac zdrojov a porovnať si to. No a keď nájdem niečo v inom zdroji ako vo Wikipédii, je zas dobré pozrieť sa aj do Wikipédie. Netreba zabúdať, že dôležité články na Wikipédii sú aj odzdrojované. Na druhú stranu však treba mať na pamäti aj to, že zdroje môžu byť aj pochybné.

Na záver by som chcel spomenúť ešte jeden príklad. Všetky médiá svorne hovoria o "komunistickej Severnej Kórei". V skutočnosti sa dnešní predáci KĽDR vlastne už ku komunizmu, či marxizmu-leninizmu nehlásia, majú vlastnú národnú ideológiu, ktorú nazývajú čučche. No a keby nebolo Wikipédie, tak sa o tom zrejme nikdy nedozviem.

Ladislav Kováčik