Internetové zápisky

Multipolárny svet

čtvrtek 29. červenec 2010 19:13

Dávnejšie som čítal správu (myslím) britských analytikov, podľa ktorej v nasledujúcich desaťročiach bude klesať vplyv USA a svet sa bude stávať multipolárnym.

A konkurenti USA sú zjavní. Zaviedol sa pojem BRIC, ktorý slúži na skrátené pomenovanie štyroch ekonomicky veľmi perspektívnych hráčov na svetovom poli: Brazíliu, Rusko, Čínu a Indiu. A vytvára sa tu dojem, že uvedené krajiny majú záujem spolupracovať aj v rámci akéhosi politického bloku. 16. júna 2009 sa lídri týchto krajín stretli v ruskom Jekaterinburgu, kde deklarovali to, čo som už spomínal: túžbu po multipolárnom svetovom poriadku.

A ja musím priznať, že táto túžba je vlastná aj mne. Povedzme si, aký je dnes svet, keď máme len jednu superveľmoc. Veľmi výstižne to charakterizuje básnik Pavol Janík: "Zrejme ani netreba pripomínať, že momentálnym globálnym hegemónom sú USA, ktoré paušálne a s konečnou platnosťou určujú aj to, kto je vnútropoliticky i medzinárodne akceptovateľný, kto je demokrat, čo je demokracia, čo znamenajú ľudské práva, kde je nevyhnutné ich chrániť a kde flagrantne porušovať, kde viesť vojny, koho vyvražďovať a koho podrobovať mučeniu." (Literárny týždenník, 30. júna 2010.)

Človeku pri myšlienke multipolarity na chvíľu napadne aj rola Európskej únie, avšak tá neustále dokazuje, že politické zjednotenie, či dokonca Európa (pravda, na čele s Francúzskom a Nemeckom) ako veľmoc, je utópia. Spomeňme si na súčasnú krízu eurozóny, nevýrazných (údajne) hlavných predstaviteľov EÚ Van Rompuya a Ashtonovú, či neochotu západoeurópskych politikov prísť na pohreb Lechovi Kaczyńskému.

Ja vnímam ako mladý človek, že najmä v kutúrnej oblasti je tu až obludný monopol USA, keď sa v rádiách a na diskotékach hrajú v toľkej miere americké pesničky, kým európske sú v ofsajde a tie zo slovanských krajín snáď nie sú ani na pomyselnom štadióne. Podobná situácia vládne v kinách a televíziách. Akoby sa globalizácia smela uskutočňovať len jedným smerom a to od západu na východ, ale naopak už nie.

Alebo poďme trebárs k masovokomunikačným prostriedkom. Aj tie akoby v jednom zástupe fandili USA. Vykresľujú svet nasledovne: Keď hovoria o Amerike, o USA, hovoria o hodnotách, o slobode, o demokracii, o ideovom spore demokratov a republikánov, o "altruistickej" snahe republikánov "vyvážať" slobodu a demokraciu. No a keď hovoria o Rusku, hovoria o plyne, hovoria o rope, o vydieraní, o politikoch, ktorí nemajú žiadne idey a sú čisto pragmatickí.

Iste, kto vie po rusky, kto sa zaujíma, prečíta si aj názory z druhej strany. Ale problém je práve v tej (hoci nemám rád toto slovo, ale moje svedomie mi teraz odpustí) mase ľudí, ktorí sa o politiku nezaujímajú a o ich predsudkoch, ktoré pre nich vytvorili primárne názorotvorcovia spoza oceána. Ja si teda rozhodne nemyslím, že Američania sú čistí altruisti a Rusi zas čistí cynici. Ale bohužiaľ, v jednopolárnom svete sa takáto silná mienka utvorila.

Keď sa bude svet blížiť k multipolarite, informačné i zábavné kanály už nebudú jednotné a myslím si, že až vtedy človek v Európe uvidí, čo je skutočná sloboda. Veď je to prosté - keď je len jeden silný hráč, nemá ho kto kontrolovať, dokonca ani verejnosť, lebo tú si spoľahlivo ideovo podmaňuje. A viac hráčov zas znamená viac kontroly.

Niekto by možno teraz vystúpil s kritikou ľudských práv v Rusku, či v Číne, ale povedzme si pravdu, ani s USA predsa nie je všetko s kostolným poriadkom. A keď si vezmeme štyri štáty BRIC, tak otvorene nedemokratický je len čínsky štát. V ostatných viac, či menej existuje demokracia.

Je to o alternatívach, je to o slobode myslenia namiesto tej dnešnej uniformity. Preto sa na nový multipolárny svet celkom teším.

Ladislav Kováčik

Žádný diskusní příspěvek dosud nebyl vložen.