Internetové zápisky

Ja a SNS

středa 21. duben 2010 19:56

V mojom živote som prežil nespočet zmien a tie zmeny sa týkali pravdaže aj mojich názorov na svet, spoločnosť a politiku. Sú však dva kľúčové názory, ktoré pre mňa ostali vždy konštantné: v prvom rade som vždy bol kresťan-katolík, ďalej som vždy bol národne orientovaný.

Skutočne, moje názory prešli veľkým vývinom. Nedá sa o mne povedať, že by som odjakživa bol konzervatívcom, či pravičiarom. Práveže mi kedysi boli sympatické skôr ideály ľavice a pravicové názory mi pripadali ako nafúkané a nesprávne. Istý čas som bol špeciálnym utopistickým ľavičiarom, ale svoj spoločenský ideál som nenazýval komunizmus - označoval som ho slovom Budúcnosť (s veľkým B) a rád som o ňom básnil, o čase, kedy všetko bude lepšie a hlavne sa to bude týkať morálky. Bol mi sympatický Marx, Engels a ich Manifest. Zato Lenina a Stalina som odmietal vždy. Istý čas som bol filozoficky jednoznačný materialista a ako filozof som sa materialisticky staval aj k Bohu. Zdôrazňujem, ako filozof. Nikdy však v praktickej rovine, vždy som bol praktikujúcim katolíkom. Len mi skrátka v niektorých obdobiach neprišlo čudné zároveň považovať Boha len za akýsi "proces" prebiehajúci vo vesmíre a zároveň sa s ním rozprávať, modliť sa k nemu, uctievať ho. Chrámy kresťanstva a materializmu stáli v mojej duši pokojne vedľa seba a ja som nevnímal ich nesúlad. Čo sa týka ekonomiky, v čase jej zavedenia som bol proti slovenskej rovnej dani, dnes ju schvaľujem.

Vždy som bol kresťanom, katolíkom a vždy som bol národovcom. Národná orientácia mi pripadala ako niečo prirodzené, automatické. Nepotreboval som na to argumenty, lebo som to tak jednoducho cítil. V pomerne ranom veku som hltal informácie o našich, slovenských dejinách najmä z legendárnej knižky profesora Milana Stanislava Ďuricu Dejiny Slovenska a Slovákov, ale aj z Lexikónu slovenských dejín od kolektívu autorov. Vnímal som súčasnú politiku a držal som palce SNS. Hoci médiá mi zakaždým našepkávali, že pravda je na strane ich odporcov, ja som sa spýtal takto: Komu dali za pravdu dejiny, Hlinkovi a Rázusovi, alebo slovenským čechoslovakistickým politikom. Každý priemerne vzdelaný Slovák vie, kto bol Andrej Hlinka, je to človek, o ktorom sa stále vášnivo diskutuje, bol mu schválený zákon o zásluhách. O Martinovi Rázusovi sa učia slovenské deti na literatúre, čoskoro majú v Bratislave odhaliť jeho pomník. Ale kto si spomenie na ich dobových oponentov? Komu niečo hovoria mená ako Dérer, Šrobár, či Štefánek? Kam sa podeli títo muži? Zapadli prachom. Na rozdiel od Hlinku a Rázusa. SNS som považoval na ideového nástupcu týchto veľkých Slovákov. A analogicky sa môžem pýtať: Kto si spomenie na mená ako Dzurinda, Hrušovský, Figeľ, Kukan, či Šimko? Určite som sa nemýlil v názore na týchto pánov. Ale dajú vari dejiny za pravdu trebárs Slotovi, či Belousovovej-Malíkovej?

SNS mi bola najbližšie, no zároveň nijakú stranu som v živote toľko nekritizoval ako SNS. Lebo som sa o ňu zaujímal, lebo som ju vnímal ako zástupkyňu toho slovenského a národného. A každý kaz na nej mi nesmierne vadil, pretože si ho ostatní mohli interpretovať ako kaz na slovenskom národovectve. Aj dnes sú takí, čo kritizujú SNS hlava-nehlava. Národné strany vraj nemajú opodstatnenie, patria do 19. storočia, existuje len "maďarská karta", ale nie zásadný maďarský problém a podobne. Akokoľvek sa k dnešnej politike SNS nehlásim, túto kritiku neakceptujem. Slovenská národná strana nie je zlá, preto, že by bola národná, ale práve preto, že dnes už národná vlastne nie je.

Klinec do rakvy politických hodnôt SNS bolo schválenie Lisabonskej zmluvy touto stranou. To bolo niečo akoby z iného sveta, niečo ešte ťažšie predstaviteľné, ako keby Jiří Paroubek presadzoval princípy voľného trhu. Ján Slota v parlamente vyčítal opozícii, že je málo proeurópska a že na európske hodnoty "napľula". Neskôr ten istý Ján Slota v interview pre akési periodikum hovorí, že síce SNS zahlasovala za Lisabonskú zmluvu, ale to bola vraj vec koaličnej dohody, nie ich presvedčenia. Neviem, ako vy, ale ja osobne som stále pri týchto slovách v nemom úžase. V nemom úžase, kam až politika bez hodnôt, len s ich verbálnym deklarovaním, môže dospieť.

Blížia sa voľby a v tomto duchu pracuje v súčasnosti aj SNS. Kampaň sa nesie v znamení poukazovania na Maďarsko, ktoré si vo svojom ekonomickom marazme zvolilo prednedávnom kultivovaných radikálov z FIDESZu a do parlamentu pustilo aj otvorených extrémistov zo strany Jobbik. Ján Slota v nedávnom rozhovore pre agentúru SITA tvrdil, že SNS bola 139 rokov za samostatnosť Slovenska, hoci - ak by sme aj pripustili kontinuitu s historickou SNS - táto bola napríklad za prvej Česko-slovenskej republiky jednoznačne za zachovanie Česko-Slovenska. Požiadavka samostatnosti sa obajvuje až v programe a rétorike obnovenej SNS. Anna Belousovová tvrdí, že za ministrov SNS sa na Slovensku opravila každá štvrtá škola a postavilo sa najviac bytov od roku 1989. Budiž, ak je to tak, som prvý, kto je ochotný to pochváliť. Ale bol tu aj nástenkový tender na ministerstve výstavby, kde boli obrovské peniaze vynaložené neúčelne, čo potvrdil aj kompetentný kontrolný orgán. Ľudovít Števko z pro-národniarskeho mesačníka Extra plus bagatelizuje kritiku zodpovedných ministrov Januška a Štefanova slovami, že predsa ide "len" o 32-tisíc eur z 13 miliónov. SNS stavia svoju kampaň predovšetkým na výsledkoch maďarských volieb a na zákone o podpore vlastenectva. Svoje kauzy sa snaží zakryť aj inovovanou webstránkou. (Ostatne, je to náhoda, že naposledy inovovala svoju stránku pred parlamentnými voľbami v roku 2006?)

Taká teda ide do volieb SNS. Vyprázdená, skompromitovaná, zvláštna. Určite nie strana Hlinku a Rázusa. niektorí hovoria, že ak sa tento rok nedostane do parlamentu, bude to zásluhou Mariana Kotlebu a spol. S tým nesúhlasím. Ak sa tento rok SNS nedostane do parlamentu, bude to hlavne zásluhou vlastnou. SNS sa stala Synonymom Najhoršej Strany. Iste v tom zohrali rolu aj médiá, ale snáď len v tom, že na chyby SNS poukazovali viac než na chyby iných strán, trebárs SMERu.

SNS bola roky mojou "srdcovou" záležitosťou, hoci len ako priaznivca. Súčasná SNS však nemôže vyhovovať žiadnemu pravému vlastencovi alebo národovcovi. Dodám už len toľko, že aj mňa osobne mrzí, že tento rok nemôžem odovzdať hlas vo voľbách práve SNS. A keďže ste dočítali tento článok až do konca, iste dobre chápete prečo.

Ladislav Kováčik