Internetové zápisky

Súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov je prekážka pokroku

neděle 28. březen 2010 22:58

O náhrade pre súkromných vlastníkov strategických podnikov by som sa s nikým ani nebavil, hovorí STANO PIROŠÍK, člen Ústredného výboru Socialistického zväzu mladých (SZM), kandidujúci v parlamentných voľbách 2010 za Komunistickú stranu Slovenska (KSS).

Ako prvé som sa chcel spýtať, prečo si ľavičiarom, prečo si socialistom, komunistom?

 

Tak, ja si myslím, že to už pochádza od tých základných hodnôt, jednak, aké som dostal, a jednak, z môjho presvedčenia. Hlavne z tých mojich životných hodnôt.

 

Čítal si aj tie základné diela Marxa, Engelsa, Lenina?

 

Od Lenina som čítal zatiaľ len prvý zväzok Spisov, ale čítal som napríklad jeho dosť nosné dielo Štát a revolúcia, čítal som Marxov Kapitál, čítam momentálne Gottwalda, čítal som dva spisy, takže literatúru stále študujem, aj v súčasnosti.

 

A čo sa týka nejakých trebárs politických oponentov?

 

Myslím si, že keď študujem na Katolíckej univerzite, tak antikomunistickej literatúry mám až-až.

 

Dobre. Ty kandiduješ na ktorom mieste?

 

Na tridsaťdvojke.

 

Keby si bol zvolený do parlamentu, akým aktivitám by si sa tam chcel venovať, ktorej oblasti by si sa chcel venovať, v ktorom výbore by si prípadne chcel byť?

 

Predovšetkým musím povedať to, že parlament nemá v súčasnom svete takú úlohu a taký význam, aký mu mnohí pripisujú, pretože fungovanie sveta je založené na ekonomických vzťahoch a na kapitále, pretože Fico ma nevyhodí z roboty, ale vyhodí ma zamestnávateľ z roboty. Takisto ani Fico, ani Dzurinda, nikto nemôže zabrániť kríze. Pokiaľ tu raz je tento systém, tak je to preň platné. Ale parlament by som určite využíval na propagáciu myšlienok a, jednoducho, na oponentúru v rámci nejakej diskusie alebo relácie alebo podobne, nakoľko našim myšlienkam nie je takmer žiaden priestor venovaný v televízii a celkovo v médiách, takže určite hlavne na toto by som to využil.

 

Čo sa týka prípadného vstupovania do vlády, je vôbec možné, aby KSS vstúpila do nejakej vlády po voľbách?

 

Všetko záleží od konkrétnej situácie, od historického obdobia a je to o tom, ako sa k čomu dospeje, ale ja určite nie som za to, aby sme sa moc zbližovali s ostatnými, kapitalistickými stranami...

 

Ktoré sú kapitalistické strany?

 

Prakticky všetky okrem KSS považujem ja za kapitalistické. Pokiaľ sú tie hlavné. Možno, že sú nejaké drobné antikapitalistické. Ale pokiaľ sa jedná o nejaké dielčie požiadavky pracujúcich, tak tam sa treba spojiť s kýmkoľvek pre tú konkrétnu vec, ale žeby sme sa začali "bratríčkovať", čo ja viem, s Ficom, tak ja to vôbec nevidím reálne. Myslím si, že by nám to viac-menej uškodilo ako prospelo.

 

Chcel by som sa spýtať ohľadne KSS. To je strana, ktorá v súčasnosti, myslím si, že vo väčšine verejnosti má taký negatívny imidž, že je vnímaná ako taká stará strana, nepoužiteľná strana, taká, by som povedal, niekedy až smiešna strana. Ako sa podľa teba dá, a či sa vôbec dá, vylepšiť tento imidž strany na verejnosti?

 

Tento problém má viacero komunistických strán, nakoľko je tu dosť priepastný dvojgeneračný rozdiel, čo naozaj spôsobuje to, že sú tu mladí aktívni a potom sú tu starší ľudia, česť výnimkám, je kopa starších aktívnych ľudí, ale potom je tu kopa starších ľudí, ktorí už sa prakticky nevenujú tej politike, už iba schôdzujú, sedia, nezaujímajú sa, kde sa prepúšťa, čo sa deje, nedokážu reagovať. Ale to je hlavne na nás mladých, aj na tých nielen mladých, ale na tých aktívnych, aby sme spojili svoje sily a postupne sa dostali hore a tou svojou aktívnou politikou, ktorú aj robíme v súčasnosti, tento rok sme organizovali niekoľko demonštrácií, pochodov, tuná v Košiciach sme vysvetľovali príčiny krízy, rozdávali sme letáky a takouto politikou, kebyže sa títo ľudia dostanú do vedenia strany, tak takouto politiku si myslím, že dokážeme už potom pritiahnuť ľudí, ktorí naozaj, keď budú vidieť, že sa dokážeme postaviť za každého jedného, tak tá strana už nebude najeká zastaralá alebo spomínajúca.

 

Áno, ale to sú samozrejme všetko len demonštrácie. Politika sa nerobí na ulici, politika sa robí v parlamente, vo vláde, prípadne v straníckych centrálach, ale samozrejme vy ste malá strana. Takže, nebolo by z tohoto pohľadu lepšie spojiť sa s nejakou stranou, možno, že nie do vládnej koalície, ale možno, že nejaká menšinová podpora vlády že by tam bola (mal som na mysli podporu menšinovej vlády - pozn. L. K.)?

 

Boli aj diskusie, pokiaľ ja viem, so Stranou občianskej solidarity a so Združením robotníkov Slovenska, ale tí to jednoznačne odmietli...

 

Ale to sú dosť nepodstatné strany...

 

Ale zas pokiaľ si máme ustrážiť svoj komunistický charakter, tak určite, nevidím v tom, spájať sa s dakým iným. Skôr budovať tú našu stranu...

 

Ale ako potom môžete presadiť svoju politiku? Veď nestačí usporiadať demonštráciu.

 

Ja si myslím, že aktívnou politikou a tým, že budeme pôsobiť medzi ľuďmi a zároveň to spojíme s dákou kampaňou a, jednoducho, podobne, tak tým sa postupne dostaneme zas napríklad aj do toho parlamentu a už v tom parlamente zas by sme vedeli ďalej veci robiť.

 

No, ale, predsa, keď budete v tom parlamente mať trebárs pätnásť poslancov, to je stále dosť málo a stále to určite nestačí ani na prijatie, v podstate, žiadneho dôležitejšieho zákona, museli by ste sa s niekým spojiť. Aspoň pri určitých zákonoch, samozrejme.

 

Ako som sa vyjadril, pokiaľ ide o dielčie požiadavky, ktoré sú v prospech pracujúcej triedy, tak myslím si, že nikto z tých pätnástich poslancov by nemal problém hlasovať za ne, napríklad.

 

Chcel by som sa ťa spýtať, či máš nejaký svoj osobný program do týchto volieb, trebárs prípadne za svoj región (Stano Pirošík je člen ZO KSS v Bytči - pozn. L. K.) alebo vôbec za svoju osobu, čo by si chcel presadiť?

 

Písal som aj dáke texty, ktoré by mali osloviť voliča, kde som vysvetlil príčiny a podobne a teda aj následné riešenie. Sú to jednoznačne kroky, ktoré vedú k zabráneniu akumulácie kapitálu v rukách jednotlivca, potom je to najmä podpora kolektívneho vlastníctva, čiže to družstevné, teda znárodňovanie podnikov a podobne. Ďalej je to odstránenie aj pozitívnej diskriminácie, nakoľko táto značne trápi dnes ľudí. Potom sú to boj s kriminalitou, s drogovým dílerstvom a podobne, bolo ich tam určite viac.

 

Mňa by zaujímalo to znárodňovanie. Ako definuješ znárodňovanie?

 

Znárodňovanie ja osobne nechápem ako zoštátňovanie, pretože zoštátňovanie je, keď v rámci kapitalizmu štát si vlastní dačo, prakticky podnik a znárodňovanie je to, keď, jednoducho, to patrí všetkým ľuďom a aj oni sa na tom podieľajú, na priamej správe toho podniku.

 

No a ten súkromný vlastník by vlastne dostal v tvojom ponímaní náhradu?

 

Tak, pokiaľ sa jedná o nejaké strategické podniky, určite nie, tu by som sa s nikým ani nebavil. Jednoducho, ono sa to tak rozpráva, že komunisti "zobrali", že komunisti "ukradli". Takže v mojom ponímaní, aj sa to snažím obhájiť, že neukradli nič, pretože ukradli by to vtedy, keby prakticky ten zisk patril im. Lenže oni to jednoducho zobrali vykorisťovateľovi a prakticky to patrilo pracujúcim, ktorí vlastne v tej fabrike pracujú celý čas.

 

No, takto. V roku 1948 bola prijatá ústava, ktorá do určitej miery povoľovala aj to súkromné podnikanie, do určitej miery povoľovala trebárs súkromne si obrábať pôdu, drobne hospodáriť. Tento princíp potom v praxi bol porušovaný. A, každopádne, neznárodňovali sa len veľké podniky, ale aj menšie a stredné podniky. Takže, mám to chápať tak, že aj to boli všetko vykorisťovatelia?

 

Z ekonomického hľadiska každý, kto vlastne produkuje kapitál z námezdnej mzdy, je vykorisťovateľ. Ale čo sa týka tohto, že odkiaľ pokiaľ, čo znárodňovať, čo neznárodňovať, tak to si myslím, že to sa všetko vyvinie v rámci daných historických podmienok a podobne. To ja teraz nemôžem nejako tu filozofovať, že toto áno, tak strategické podniky určite áno, ale potom tie ďalšie, to všetko záleží od historických podmienok, kde bude systém, v akom bude stave a podobne. Ale ešte sa vrátim k tým roľníkom. Ten, kto dokáže tú pôdu obrobiť a zvláda tam pracovať, tak tomu by to prakticky malo patriť.

 

A to isté by platilo pre každé odvetvie podnikania, dá sa povedať?

 

Momentálne si nedovolím takto filozofovať dopredu, lebo naozaj, historické podmienky sú rôzne, možno, že teraz tvrdím "A" a budú také podmienky, kde budem tvrdiť zas niečo úplne iné alebo zmením názor, takže to je ťažko sa k tomuto vyjadrovať. Ale jednoznačne tvrdím, že súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov je prekážka pokroku.

 

Dobre, porozprávajme sa teraz o režime v rokoch 1945-1989. To bol režim, kedy vládli strany tzv. Národného frontu. Väčšinu tých rokov mala dominantnú úlohu KSČ. Ako vnímaš toto obdobie?

 

O toto obdobie sa dosť zaujímam, dokážem študovať takisto ako z antikomunistickej literatúry, tak z komunistickej literatúry. Keďže študujem na Katolíckej univerzite, tak hlavne na toto obdobie sa tam nehorázne nadáva, nehorázne sa tam proti nemu brojí a dokážem si ho aj zastať, ale zas pozerám sa naň objektívne a v tom, v čom sa napríklad krivdí komunistom, tak v tom nemám absolútne problém sa ich zastať a zas naopak, keď bolo dačo negatívne, tak nemám problém povedať, "toto bolo negatívne". Takže snažím sa ho hodnotiť čo najobjektívnejšie a pochopiť hlavne, o čo šlo a ešte nielen, čo sa dialo, ale aj prečo sa to dialo.

 

Čo sa týka takých vecí ako napríklad, že v ústave bola daná sloboda zhromažďovania, sloboda prejavu a podobne a potom v praxi to celkom tak nebolo alebo by som spomenul trebárs protiprávne zrušenie reholí a rôzne ďalšie veci, ktoré sa samozrejme udiali, ešte by ma zaujímalo, ako to vidíš s politickou pluralitou, tá vtedy prakticky nebola, aj keď boli viaceré strany, ale bola vedúca úloha KSČ, takže je politická pluralita v poriadku alebo si myslíš, že to je tiež prekážka pokroku?

 

Ešte sa vyjadrím napríklad k tomu zrušeniu reholí a podobne. Tam takisto treba skúmať, o čo konkrétne išlo. Napríklad môj postoj k náboženstvu ako takému je jednoducho taký, že každý má prakticky právo mať cirkev alebo vierovyznanie, čiže to je osobná vec každého človeka. A čo sa týka toho politického pluralizmu, tak tu je opäť problém v tom, že jednoducho šlo o bipolárny svet, kapitalizmus, socializmus. V osemdesiatom deviatom to dopadlo tak, že prakticky tí oponenti, disidenti, ktorí boli platení Západom, keby oni boli úprimní a povedali, čo chcú, v tom pluralizme, tak by sa tu v živote nedostali k moci, lebo keby Havel povedal, že chce kapitalizmus, tak po ňom šľahnú tam topánku a v živote ho nebudú podporovať. Ale on povedal, že on chce lepšie sociálne istoty ako dávali komunisti a podobne, vlastne oklamal ľudí, na druhú stranu, ľudia už boli naštvatí, v istej miere, na komunistov, pretože takisto už namiesto tej komunistickej politiky to častokrát bolo prospechárstvo, boli to úplatky, bola to korupcia. Akurát Havel toto využil, oklamal ľudí a priniesol sem to, čo je tu dnes.

 

Vrátil by som sa ešte ďalej do minulosti, pretože nedávno bolo 71. výročie vzniku prvej Slovenskej republiky, takže spýtam sa ťa na tvoj názor aj na toto obdobie.

 

Môj názor na to obdobie je prakticky, teda nemôžem to nazvať postojom, je taký istý ako v prípade 45 až 89, že snažím sa teda hľadať a skúmať všetky tie veci, všetky tie prvky, ktoré k tomu viedli, čo sa dialo, prečo sa to dialo, aká bola možnosť, aká nebola možnosť. Neviem, ako by som to povedal, nemám rád také čierno-biele tvrdenia, ale snažím sa to normálne, z odborného hľadiska preskúmať, pozrieť sa na to a takisto mám napríklad prečítaný Proces s Dr. Tisom, kde je obhajoba, obžaloba a nesnažím sa robiť nejaké čierno-biele závery. Aj keď je to častokrát jednoduché. Ale to zas neznamená, že sa staviam do roly nejakého relativistu, ale zhodnotím klady, zápory a napríklad na základe toho si spravím dáky úsudok.

 

Poďme teraz opäť do súčasnosti, aký máš názor na prezidentom vrátený zákon o vlastenectve?

 

Zákon o vlastenectve, už len z môjho hľadiska, je niečo nezmyselné, niečo, čo dokáže práveže znechutiť ľuďom, pretože ak raz človek má niečo, že "toto budeš robiť", tak práve to sa mu dokáže znechutiť, naučí sa to, "aha, to je to, čo musím" a nebude to robiť rád. To je tak skoro so všetkým. Ide o to, ako kto chápe vlastenectvo, ale vlastenectvo je častokrát zneužívané politickými elitami, aby sme si spoločne so svojimi vykorisťovateľmi, s tými, čo prakticky žijú z našej práce, aby sme sa všetci pochytali a začali si spievať hymnu, pretože všetci sme Slováci. Takže vlastenectvo sa dá krásne zneužiť.

 

Komunisti často presadzujú taký pojem, že "internacionalizmus" a ako keby tam niekedy pre vlastenectvo nebolo miesto, takže ako to vidíš ty, je priestor aj pre internacionalizmus aj pre vlastenectvo?

 

Ja si myslím, že tieto dve veci, internacionalizmus a vlastenectvo, vôbec nie sú nejaké protiklady, pretože každý môže mať rád svoju krajinu, ale zároveň nevidím dôvod, prečo by sme nepodporovali napríklad robotníkov v inej krajine a podobne, nespoznávali kultúru iných krajín, ktorá prakticky nás môže len obohatiť. Takže ja v tom problém nevidím a tiež si myslím, že KSS je a KSČ bola stranou jednoznačne vlasteneckou.

 

Zaujímal by ma ešte tvoj postoj k ďalšiemu zákonu ktorý bol prijatý a bol už aj prezidentom podpísaný, možno, že vieš, ktorý mám na mysli, zákon o preukazovaní pôvodu majetku.

 

Osobne tento zákon vnímam ako zákon populistický, ako zákon, ktorý právne jednoducho nemôže fungovať. Tento zákon je niečo, aby sa povedalo, že "my sa snažíme niečo robiť" alebo podobne, ale vôbec ho nechápem ako zákon, ktorý reálne niečo rieši. Pretože podľa mňa nevyrieši absolútne nič.

 

Poslanec Daniel Lipšic tam mal pozmeňujúce návrhy, ktoré však neboli schválené a potom sa vlastne vyjadril, že tým, že tie jeho návrhy neboli schválené, sa zákon stal bezzubým, takže myslíš si tiež, že ten zákon je bezzubý?

 

Toto až tak podrobne nesledujem, neviem ani, aké boli výhrady od Lipšica, ale ja ho vnímam len tak, ako som povedal, že jednoducho, ten zákon nie je tak vymyslený, aby dokázal plniť, to čo má plniť.

Ladislav Kováčik