Internetové zápisky

Problém novodobej slovenskej politiky

středa 17. březen 2010 14:00

Pristavil by som sa pri takom zaujímavom výročí. 18. marca 2000, teda pred desiatimi rokmi, sa konal republikový snem Hnutia za demokratické Slovensko, ktorý značne determinoval ďalšie pôsobenie tohto politického subjektu.

Rozdelenie Československa sa vysvetľuje okrem iného aj rozdielnosťou strán, ktoré v Česku a na Slovensku v roku 1992 vyhrali voľby. V českých krajinách to bola pravicová ODS, na Slovensku HZDS, vnímané ako ľavicové. Bezpochyby práve národno-ľavicová orientácia HZDS bola tým, čo spolu s charizmou V. Mečiara získavalo dlhé roky hnutiu obrovské množstvo hlasov. Ale na sneme roku 2000 tomu mal byť koniec. Hnutie vyhlásilo, že už nie je viac hnutím a definovalo sa ako ľudová strana stredo-pravicovej orientácie. Nebola to len deklarácia. Skutky nasledovali.

V roku 2002 išlo HZDS do parlamentných volieb s kandidátkou, ktorá vyvolala u sympatizantov strany prinajmenšom rozpaky. Chýbali tu výrazne pronárodne orientované osobnosti, naopak, objavili sa tu pochybné persóny, ktoré neskôr aj tak od Mečiara odišli. Chýbal hlavne Ivan Gašparovič, čo bolo pre voličov HZDS niečím nepochopiteľným. Do povestného nominačného snemu, kde mal Mečiar údajne kričať na delegátov, aby neschválili kandidátku s Gašparovičom, ale tú, čo navrhol on, sa preferencie strany pohybovali okolo 30 percent. Potom prišli senzačné prieskumy verejnej mienky, tvrdiace, že HZDS kleslo až na približne 19 percent. Voľby tento presun voličov potvrdili.

Zaujímavým momentom bolo hlasovanie o vyslaní slovenských vojakov do Iraku v roku 2003. Teraz už to neboli rozpaky, ale absolútny šok a preferencie klesli na úroveň, aká tu pre HZDS asi ešte nikdy nebola (cca. 12 percent). V nasledujúcich mesiacoch sa síce tie čísla trochu pozviechali, ale dlhodobý trend bol klesajúci.

Do parlamentných volieb 2006 išlo HZDS pripravené na dva varianty - či už spoluprácu so SMERom (ktorú presadzoval V. Veteška), alebo s pravicovými stranami (M. Urbáni mal kontakty s ministrom zdravotníctva Dzurindovej vlády R. Zajacom). Vyhral SMER a teraz osempercentné HZDS dostalo pozvánku do vládnej koalície, ktorú prijalo. Prítomnosť SNS a HZDS v koalícii nútila SMER neťahať vládu príliš doľava (postavenie odborov, rovná daň). Aké paradoxné! HZDS, za dominancie ktorého bola silná progresívna daň, teraz zachraňovalo Dzurindovu reformu.

Národná a ľavicová orientácia je niečo, čo sa skrátka na Slovensku stále nosí. Ibaže ju už dnes nereprezentuje HZDS, ale SMER, ktorý prevzal štafetu. Hoci, obidva pojmy sú v politike Ficovej strany značne relatívne.

To, že HZDS sa v roku 2000 obrátilo doprava, by som nepovažoval za chybu. Chybou bolo že sa spolu s tým vzdalo národného programu a národnej orientácie, ba dokonca aj rétoriky.

Pohľad na politickú scénu dnešného Slovenska je pre pravicovo mysliaceho vlastenca či národovca smutný: Pravicové strany SDKÚ, SaS a KDH nevykazujú väčšie známky citu pre národné veci, SMER je ľavicový, SNS v principiálnych otázkach doslova zrádza Slovensko a o HZDS sme už hovorili. Chýba tu strana, ktorá by ponúkala zdravý stredo-pravý pohľad s patričnou dávkou nefalšovaného vlastenectva a národovectva.

Treba učiniť koniec obdobiu, kedy vlastenectvo patrí výhradne ľavici či oportunistom a stredo-pravé strany sú výrazne svetoobčianske. Nebolo to snáď za Masaryka odlišné? HSĽS a SNS - národovci a konzervatívci; sociálna demokracia a KSČ - internacionálna ľavica. K týmto pomerom by sa bolo potrebné vrátiť a ak nie to, nech teda každá relevantná strana ponúka vlastenectvo a diferencuje sa ako ľavicová, centristická alebo pravicová. Vlastne by sa dalo skôr povedať, že súčasná situácia je práve presným opakom tohto stavu, keď žiadna strana nie je skutočne vlastenecká. Zmeniť to nemôže ani narýchlo pripravená strana M. Kotlebu, ktorá je skôr dôkazom naliehavosti situácie, než riešením.

Ale dobrá konštelácia pre ďalší vývoj môže prísť už po júnových voľbách. Ak sa SMER spojí s Maďarmi, bude si koledovať o stratu svojej národoveckej povesti a opozičná pravica by teoreticky mala šancu sa predviesť. Ale to by sme od radičovskej SDKÚ a figeľovského KDH chceli priveľa. O liberálnej SaS ani nehovorím.

Riešenie môže byť len v príchode novej, neskompromitovanej politickej sily. A čo budeme robiť dovtedy? To, čo hlásal M. R. Štefánik: Veriť, milovať, pracovať. Nič iné nám neostáva.

Ladislav Kováčik

vilcekpravicova ODS21:1323.4.2010 21:13:34
VBFFFA co ĽSNS?13:462.4.2010 13:46:32
MAto S.takze!10:3719.3.2010 10:37:34

Počet příspěvků: 3, poslední 23.4.2010 21:13:34 Zobrazuji posledních 3 příspěvků.