Internetové zápisky

Obmedzenia

pondělí 28. prosinec 2009 10:00

Priznám sa, že nie som príliš nadšený katolík. Práveže často vnímam svoju vieru ako obmedzujúcu.

Na druhú stranu si uvedomujem, že náboženstvo je práve na to, aby obmedzovalo. A nemyslím to teraz v zlom. Náboženstvá obmedzujú svojich vyznavačov s tým cieľom, aby z nich spravili lepších ľudí. A predsa aj neveriaci vedia, že keď sa majú v niečom zlepšiť, resp. keď majú dosiahnuť nejaký úspech, musia sa obmedzovať. Keď nechceme byť príliš tuční, obmedzujeme sa v jedení, keď chceme byť zdraví, často sa obmedzujeme v určitých druhoch potravy, v pití alkoholických nápojov alebo vo fajčení. Ešte veľa tých príkladov by sa dalo nájsť. Takže to, že náboženstvá obmedzujú, je v poriadku. Ten, kto nechce byť obmedzovaný, nech radšej nevyznáva žiadne náboženstvo.

Druhá vec je, že niektoré náboženstvá obmedzujú až príliš. Určite by som nechcel byť židom ani moslimom. V čase, keď som trpel obsedantno-kompulzívnou poruchou, som si čítal okrem iného aj o tom v čom sa líši prežívanie tejto poruchy u kresťanov a u moslimov a židov. Kresťania sa obvykle cítia vinní, že urážajú Boha a centrálne postavy svojej viery, keďže ich v súvislosti s nimi napadajú oplzlé myšlienky. Moslimovia a židia to majú dosť odlišné. V ich vierach je dôležité vykonávanie rôznych obradov a ich obsesie sa týkajú pochybností, či dotyčný vykonal správne ten-ktorý obrad. Židovstvo aj islam vnímam ako príliš zväzujúce viery a vždy si na tieto náboženstvá spomeniem, keď sa mi niektoré nariadenie mojej viery zdá byť príliš obmedzujúce.

Keď som tak stál na prvý sviatok vianočný v kostole so všetkými ostatnými ľuďmi, zazdalo sa mi akési zvláštne, koľko ľudí, včetne mňa, chodí každý sviatok i v nedeľu na omšu a keď náhodou nie, vyčítajú si to. Ale napadla ma aj druhá strana mince. Mnohí z tých, čo do kostola nechodia - a teraz sa mňa nahnevajte, o to mi ide - a možno väčšina z nich vlastne duchovne nikam nepatrí. Nech som teda obmedzovaný, ale určite o mne nikto nemôže povedať, že som duchovný bezdomovec. Vedia tí, ktorí nevyznávajú žiadne náboženstvo, kam vôbec patria, vedia svoju existenciu a činnosť zaradiť do širšieho rámca? Ako vidia oni zmysel svojho života? Mne by to bez náboženského zdôvodnenia chýbalo.

Zamyslel som sa aj nad konkrétnym obmedzením v kresťanskej viere (ale aj v moslimskej a židovskej), že muž môže mať len s tou pohlavný styk, ktorá je jeho manželkou. To je zaujímavú otázka. Prečo nestačí, keď sa dvaja jednoducho milujú? Prečo "sex až po svadbe"? Domnievam sa, že som našiel odpoveď na túto otázku. Boh považuje sex za veľmi vznešenú, krásnu a dôležitú záležitosť. A preto z nej nechce byť vynechaný. Očakáva, že pár požiada o jeho požehnanie. Tým je práve uzavretie sviatosti manželstva. Ak toto dvojica vynechá, Boh sa cíti ohrdnutý. Má na to právo, či nie? Nuž, je to on, ktorý sex vôbec vymyslel a stvoril, takže ja mu rozumiem.

A nech už mi všetky tie celibáty, pôsty a iné prikázania lezú na nervy, podvedome cítim, že to inak vlastne nejde. Teraz mi inak začala hrať pieseň od Spice Girls "Mama". Je o tom, ako malé dievča sa často obmedzeniami zo strany svojej matky cítilo dotknuté, ale neskôr chápe, že to všetko bolo potrebné. Tých kázní, prirovnávajúcich Boha k rodičom, bolo isto dosť, takže nemusím v tom pokračovať, ale je to prirovnanie, ktoré celkom pasuje. Nemusíme tie obmedzenia milovať, ale predsa len sa ich držme. Oplatí sa to.

Ladislav Kováčik