Internetové zápisky

Ako som si podával ruku s Mečiarom

sobota 14. listopad 2009 17:12

A vlastne ma tak napadá, či sa o tom oplatí vôbec písať. Kedysi ho boli plné noviny, najprv bol podivuhodne zdatným ministrom vnútra, potom rozdeľoval Československo a potom rozdeľoval, ale trochu v inom zmysle (vlastne tých zmyslov by sa dalo nájsť viac), Slovensko. Dnes už na neho pomaly ľudia zabúdajú. Aj sa veru jeho strana posťažovala, že ich akosi médiá obchádzajú. No ja som nezabudol.

Začiatkom roku 2004 bežala kampaň pred voľbami na slovenského prezidenta. Boli to vskutku pozoruhodné voľby, za favoritov boli považovaní Mečiar a Kukan a vieme, ako to napokon dopadlo, nestal sa prezidentom ani jeden. Každopádne počas tej kampane Vladimír Mečiar zablúdil aj k nám, do Lučenca. A krátky míting mal rovno v jedálni firmy môjho otca.

Predseda HZDS neprišiel sám. Dotiahol so sebou aj krajského predsedu strany Milana Urbániho a dvoch kandidátov na europoslancov z blízkeho okolia. I keď, ktovie prečo, keď nepovedali po celý čas ani slovo.  Ešte pred mítingom sa šírila správa, že sa expremiéra neslobodno pýtať na majetkové pomery a zvlášť vilu Elektra. A keďže sa týmto témam počas kratučkého zhromaždenia aj podarilo vyhnúť, panovala celkom pohodová, priam až rodinná atmosféra. Na úvod sa šéf firmy (nie môj otec) vyjadril, že víta, ako verí, budúceho prezidenta Slovenskej republiky. Potom tuším niečo povedal Mečiar, to si už nepamätám, ale každopádne potom nasledoval priestor pre otázky z publika.

Zazneli štyri, z toho dve som položil ja. Neskôr som si uvedomil, že som pri pýtaní sa mal ruku vo vrecku. No ale vzhľadom na súčasný mainstreamový pohľad na spomínaného politika by som za toto mohol byť považovaný skoro za disidenta, nie? Každopádne, spýtal som sa ho, či existuje možnosť, že by za nejakých okolností Ľudová strana-HZDS vstúpila do vtedajšej stredopravej vládnej koalície, ktorá bola v permanentnej kríze. Na to mi odpovedal v tom zmysle, že teoreticky by to šlo, ale pri mnohých veciach ohľadne sociálneho postavenia občanov by musela vláda zabezpečiť určitý základný štandard a až tak by sa strana mohla rozhodovať o takomto kroku. Po odpovedi chceli už ukončiť míting, ja som mal vlastne pripravených viac otázok, tak ale položil som ešte jednu, že aký má názor, ako by sa mala vyvíjať Európska únia. Neodpovedal vlastným názorom, skôr zhodnotením, akým smerom sa EÚ objektívne vyvíja.

Na záver sme s mamou a susedkou prehodili s Mečiarom pár slov. Moja mama pochválila politika, že jej pripadá z politickej scény ako najväčší Slovák a jeho strana ako "najpravejšia" SNS. Susedka zas ocenila, ako expremiér rozpráva "od srdca". Ja som už tuším nepovedal nič, pán Mečiar mi ešte zopakoval, že EÚ sa vyvíja k federácii a podal si s nami všetkými ruku. Keď si ju podával so mnou, vrhol na mňa taký sugestívny pohľad, akoby ma chcel zhypnotizovať a v jeho očiach som priam čítal slová "voľ ma!" Vtedy som pochopil, že tie reči o charizme zakladateľa štátu naozaj nie sú len rečami.

A to sa moji kamaráti chválili, že boli na mítingu s Eduardom Kukanom a že mu jeden z nich položil otázku. Pche! Ja som bol na mítingu s Mečiarom a položil som mu dve otázky a ešte som si s ním aj podal ruku! A veru, je aj fotka, na ktorej sme zachytení ja, mama aj susedka, pred nami rečniaci Mečiar a za nami ostatní účastníci zhromaždenia.

Len škoda, že som sa tú "hypnózu" vtedy od neho nenaučil. Ostatne, to sa asi naučiť ani nedá. Niektorí ľudia majú skrátka ten dar. Potom už je len na nich, ako ho rozvíjajú a ako s ním zaobchádzajú.

To je moja skúsenosť s Vladimírom Mečiarom.

Ladislav Kováčik